Tlačová agentúra AP: V amerických kongresových voľbách pôjde o veľa

Washington 6. novembra (TASR) - V Spojených štátoch sa v utorok 6. novembra konajú voľby do federálneho Kongresu, ktoré prichádzajú vždy v polovici funkčného obdobia úradujúceho prezidenta.


Američania si budú môcť zvoliť všetkých 435 členov Snemovne reprezentantov, ktorí sú volení na dva roky. Okrem nich sa o znovuzvolenie bude uchádzať aj 35 senátorov, ktorí sú do 100-členného Senátu Spojených štátov volení na šesť rokov.

V hre je tiež 39 miest guvernérov jednotlivých štátov Únie, ktorí sú vo väčšine štátov volení na štyri roky. Výnimkou sú štáty Vermont a New Hampshire, kde guvernérov volia len na dvojročné obdobie.

Okrem toho sa v tzv. supervolebný utorok uskutočnia aj početné iné regionálne či komunálne voľby, ako aj voľby starostov mnohých miest.

Prvé volebné miestnosti sa otvoria v utorok o 12.00 h SEČ na východnom pobreží krajiny, posledné uzavrú v stredu o 06.00 h SEČ v štáte Havaj.

Dôležitosť tohtoročných kongresových volieb uznáva aj americký prezident Donald Trump, ktorý bol v roku 2016 prezidentským kandidátom Republikánskej strany.

V prípade, že vo voľbách do Snemovne reprezentantov, ktorú momentálne ovládajú republikáni, zvíťazia demokrati, čo predpokladajú analytici z oboch táborov, mohlo by to zásadne skomplikovať Trumpove legislatívne plány na nasledujúce dva roky. V Snemovni majú republikáni momentálne 235 kresiel, demokrati 193. Sedem mandátov je neobsadených.

Pre Trumpa je však podľa tlačovej agentúry AP ešte dôležitejšia skutočnosť, že ak väčšinu v Snemovni získajú demokrati, budú môcť spustiť proces tzv. impeachmentu (ústavnej žaloby) prezidenta za jeho viaceré osobné a profesionálne prešľapy.

Mnohí demokrati sa takýmito ambíciami ani netaja. Podľa článku 1 Ústavy Spojených štátov je totiž Snemovňa jediným orgánom v krajine, ktorý takýto proces môže iniciovať.

Republikáni majú pred voľbami väčšinu aj v Senáte, kde im v tomto 100-člennom zákonodarnom zbore patrí 51 kresiel. Ak by demokrati, ktorí majú 49 senátorov, chceli získať väčšinu aj tam, potrebujú v utorok republikánom zobrať dve kreslá. Väčšina politických analytikov sa však domnieva, že v Senáte si republikáni väčšinu udržia.

Čo znamenajú utorkové voľby pre Trumpa?

V Spojených štátoch sa v utorok konajú voľby časti kongresmanov, guvernérov štátov a mnohých štátnych a miestnych verejných činiteľov. Vo veľkej miere však voliči rozhodujú aj o budúcnosti prezidenta Donalda Trumpa.

Šéf Bieleho domu mal počas prvých dvoch rokov vo funkcii podporu svojich spolustraníkov republikánov v oboch komorách zákonodarného zboru, Kongresu. Hoci nie vždy a vo všetkom s ním súhlasili, vládlo sa mu ľahšie, než keby aspoň jednu komoru ovládali demokrati. A práve o to sa v utorok Demokratická strana snaží. V Snemovni reprezentantov mala naposledy väčšinu v roku 2011 a v Senáte v roku 2015. Čo by utorkové víťazstvo demokratov znamenalo pre Trumpa?

"Väčšina ľudí pri tejto otázke pomyslí na impeachment (zosadenie prezidenta). To je však nepravdepodobné," napísal denník Washington Post a vysvetlil zložitosť procesu odvolávania prezidenta. Demokrati by na to potrebovali väčšinu v oboch komorách Kongresu, čo podľa predvolebných prieskumov nie je pravdepodobné. Navyše, líderka demokratickej menšiny v Snemovni reprezentantov Nancy Pelosiová pred časom uviedla, že impeachment nie je ich prioritou.

To, čo demokrati môžu dosiahnuť, je posun vpred vo vyšetrovaní napojenia Trumpa na Rusko či zákonnosti a férovosti jeho podnikania. Nové dôkazy a dominancia takých vyšetrovaní v médiách by mohli značne ovplyvniť Trumpov pokus o znovuzvolenie v roku 2020.

Na to, aby mohli demokrati kontrolovať prijímanie zákonov a blokovať rozhodnutia prezidenta, by však potrebovali väčšinu v oboch komorách, čo nie je pravdepodobné.

"Očakávajte patovú situáciu. Ak budú proti sebe bojovať demokratická Snemovňa a republikánsky Senát, ťažko uvidíme prijatie nejakej zásadnej legislatívy," upozornil denník Washington Post.

V predvolebnej kampani dominovali témy ako systém zdravotného poistenia, kontrola zbraní a imigračná politika.

Spolupracovníčka TASR Michaela H. Janotová

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR