Tichú a Kôprovu dolinu ničí lykožrútová kalamita

VYSOKÉ TATRY 17. decembra (WEBNOVINY) - Podkôrny hmyz v Tichej a Kôprovej doline v Tatranskom národnom parku (TANAP) zničil v tomto roku viac ako 150 hektárov zeleného lesa. Je to viac ako polovica plochy, ktorú v tejto časti TANAP-u poškodila vetrová kalamita v novembri 2004. "Ak by sa zachoval doterajší veľmi negatívny trend počasia, čiže suché a teplé letá, tak hrozí až niekoľkonásobné rozšírenie podkôrnikovej kalamity, pretože teraz sme len v druhom roku vývoja kalamity," informoval na tlačovej besede vo Vysokých Tatrách vedúci Výskumnej stanice Štátnych lesov (ŠL) Tatranského národného parku Peter Fleischer. Lykožrútová kalamita kulminuje v období štyroch až šiestich rokov. Za neuveriteľné považuje Fleischer skutočnosť, že len menšia časť podkôrnikovej kalamity sa nachádza pri plochách postihnutých vetrovou kalamitou a väčšina plôch zasiahnutých lykožrútom je v neprístupných a v mnohých prípadoch prírodných lesoch. Lykožrút napáda aj génové základne v Tichej a Kôprovej doline. Podľa najpesimistickejších variantov možno v najbližšom období očakávať každý rok až päťnásobné šírenie lykožrútovej kalamity. Potvrdzujú to aj tri roky od kalamity v novembri 2004. Kým ešte v roku 2005 lesníci nemali s podkôrnym hmyzom v týchto dolinách prakticky žiaden vážnejší problém, v roku 2006 už zaznamenali 4000 metrov kubických podkôrnikovej kalamity. V tomto roku zaznamenali ďalších 26 000 metrov kubických lykožrútovej kalamity. Vietor v roku 2004 pritom poškodil v Tichej a Kôprovej doline približne 55 000 metrov kubických stromov. Podľa riaditeľa ŠL TANAP-u Petra Líšku v Tichej a Kôprovej doline lykožrút zničil za posledný rok približne 50 000 dovtedy zelených stromov. Podkôrny hmyz ničí lesné porasty v dnách oboch dolín, ale aj lesy na Hlinskom hrebeni v Tichej doline, v Kôprovici a šíri sa Kôprovou dolinou k unikátnej doline Nefcerka. Dolinu Nefcerka lesníci v roku 2003 navrhli na zápis do svetového zoznamu prírodného dedičstva UNESCO. Vývoj v oboch dolinách podľa lesníkov nepotvrdil vyjadrenia niektorých vedcov a expertov na podkôrny hmyz a zelených aktivistov, podľa ktorých sa v chladných dolinách pod Kriváňom lykožrút nerozšíri. Ponechanie Tichej a Kôprovej doliny ako bezzásahovej jadrovej zóny TANAP-u prináša podľa lesníkov mnohé riziká. Líška nesúhlasí ani s názormi, že lykožrút patrí do Tatier a ku kalamitám. "Lykožrút patrí do prirodzeného lesa, nie do lesa, ktorý využíval človek niekoľko storočí a kde prírodná rovnováha neexistuje a neexistujú tam prirodzené obranné mechanizmy," povedal Líška. SITA