TIBET: Cenzúra, geografia, polícia - informácie majú cenu zlata

Cudzincom do horskej krajiny zakázali vstup, vláda dôkladne stráži všetok tok správ z regiónu a polícia bráni novinárom pri výkone svojho povolania. Problémy pri získavaní spoľahlivých informácií takisto čiastočne spočívajú aj v topografii. Hlboko v himalájskych horách bola staroveká tibetská kultúra celé stáročia izolovaná od vplyvu vonkajšieho sveta a novinári do oblasti jednoducho nemôžu vstúpiť. "Dá sa o tom informovať iba veľmi ťažko. Myslím si, že každý zahraničný korešpondent v Pekingu chce robiť to, čo chce - ísť do Lhasy a podávať správy z prvej ruky," uviedla šéfka pobočky časopisu Newsweek a prezidentka čínskeho klubu zahraničných korešpondentov Melinda Liu.

Obmedzenia novinárom umožňujú iba telefonovať a cez krehkú tibetskú linku sa tak snažiť zistiť aspoň vágne, neúplné informácie. Väčšina ľudí, ktorí totiž telefóny zdvíhajú, majú iba málo použiteľných informácií. Buď dodržiavajú zákaz vychádzania alebo sú jednoducho príliš vystrašení na to, aby prehovorili. Zdá sa však, že vytrvalé telefonáty sa zvyknú oplatiť. Postupne sa tak vytvára obraz masívnej prítomnosti bezpečnostných zložiek v Lhase a čínskych jednotiek strieľajúcich do protestujúcich ľudí. Vláda o nepokojoch takisto zakázala informovať aj v susedných provinciách Sečuan, Gansu a Qinghai, kde žije veľká tibetská menšina. Novinár z francúzskej tlačovej agentúry AFP sa chcel dnes dostať do mesta Xiahe v provincii Gansu, kde protestovali tibetskí mnísi, ktorých zahnali slzotvorným plynom. Podľa aktivistov boli však cesty v celej oblasti pokryté kontrolnými stanovišťami. Zahraničným hosťom pritom odmietali na staniciach predať lístky na vlaky aj autobusy. Tých, ktorým sa to podarilo, polícia vrátila späť. V meste Tongren v susednej provincii Qinghai odmietali zase ľuďom zo zahraničia prenajať izby v hoteloch.

Na plné obrátky pracuje v súčasnosti aj čínska cenzúra. Cez víkend zablokovali v krajine prístup na internetovú stránku YouTube, kde sa objavili krátke zábery nepokojov v Lhase. Oddnes sa takisto nedá dostať ani na spravodajskú stránku Yahoo. Štátna tlač zverejňuje iba oficiálne, čínskou vládou schválené verzie udalostí. "Pre žurnalistov je to nočná mora. Informácie o počte mŕtvych sa úplne rozchádzajú. Dopátrať sa pravdy je takmer nemožné," priznala Liu. Základné fakty však sporné nie sú. Protesty, vedené budhistickými prívržencami tibetského duchovného vodcu dalajlámu sa stretli s tvrdou odpoveďou bezpečnostných zložiek. Pri nepokojoch zahynulo viacero ľudí. Tu sa však všetky informácie končia.

Podľa tibetského vládneho šéfa Čampu Puncoga, zabili dnes protestujúci 16 civilistov. Podľa organizácií za oslobodenie krajiny však po konflikte s čínskymi jednotkami zomrelo asi tristo ľudí. Čínska propaganda pritom informuje o po krvi smädných protestujúcich násilníkoch. Tibetskí aktivisti sa preto obávajú odplaty. "Čína obviňuje svet z toho, že neinformuje presne a zároveň nedovolí novinárom prísť do krajiny a informovať," uviedol etnický tibetský profesor Tsering Shakya z University of British Columbia.

(SITA)