Test tresiek v majonéze ponúkol verejnosti veľmi povrchný pohľad na výrobky, tvrdí potravinový audítor

Navyše, bez relevantných faktických dôkazov dospel k záverom, ktoré sú ľahko spochybniteľné.

Uviedol vo svojom stanovisku pre agentúru SITA k výsledkom testu ASSR uverejnenom v Test magazíne RTVS 25. apríla 2020. Tento test je podľa Jozefa Kerekrétyho ukážkou toho, ako by sa spotrebiteľské testy nikdy nemali robiť a aké by verejnoprávne médiá nikdy nemali publikovať.

Vybrali len dve kritériá

Pre porovnávanie rovnakých výrobkov, tresky v majonéze, sa vybrali len dve kritériá. „Už to svedčí o tom, že test nemohol spotrebiteľovi poskytnúť komplexný a vyvážený pohľad na zvolené výrobky,“ pokračoval Jozef Kerekréty. Mikrobiologické kritérium bezpečnosti potravín, prítomnosť choroboplodných baktérií rodu Salmonella, Listeria a Staphylococcus bolo podľa Kerekrétyho chybne zvoleným kritériom, pretože ide o nutnú podmienku pre všetky potraviny.

„Ak by sa dokázala prítomnosť niektorého z menovaných mikroorganizmov, znamenalo by to ohrozenie zdravia ľudí. Taký výrobok sa nesmie umiestniť na trh. Čiže, nie je to tovarový znak, podľa ktorého by sa spotrebiteľ mal pri kúpe rozhodovať, ako sa to pokúsila relácia prezentovať, ale nutná a postačujúca podmienka, ktorá musí byť vždy splnená. Keďže tieto mikrobiologické ukazovatele nie sú tovarovou charakteristikou, podľa ktorej sa spotrebiteľ pri nákupe rozhoduje, toto vyšetrenie nemá v spotrebiteľskom teste tovaroznaleckú výpovednú hodnotu,“ doplnil audítor potravinárskych podnikov s 39-ročnými skúsenosťami doma i v zahraničí.

Hodnotenie iba podľa obalu

Kritérium, obsah rybacieho mäsa, bolo podľa Kerekrétyho hodnotené len na základe údajov uvedených na obale, bez akejkoľvek skúšky, ktorá by potvrdzovala pravdivosť a presnosť týchto údajov.

„Na takéto hodnotenie stačí, ak človek vie čítať a počítať. Konštatovanie, že nie je dostupná akreditovaná metóda na zistenie množstva rybacieho mäsa v šaláte, neoprávňuje žiadnu inštitúciu, aby urobila závery, aké Asociácia spotrebiteľov Slovenska v tomto teste prezentovala, ako svoj objavný poznatok. Prieskum mohol byť objektivizovaný napríklad testom toho, či deklarácie výživovej hodnoty na obaloch zodpovedajú skutočnosti a aký je smer prípadných odchýlok pri jednotlivých živinách. Tvrdenie, že mäso sleďovitých rýb je menej hodnotné ako mäso treskovitých rýb, nebolo podložené nijakými faktami,“ dodal Kerekréty.

Zmyslom spotrebiteľských testov je podľa audítora potravinárskych podnikov poskytnúť spotrebiteľom orientáciu pri výbere tovarov a ich edukácia. Vedľajším účinkom má byť podpora férovej hospodárskej súťaže podnikateľských subjektov. „Citovaný spotrebiteľský test nesplnil ani jeden z týchto cieľov,“ uzavrel Kerekréty.