|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Utorok 5.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Imrich
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
04. novembra 2013
Tešedíkovo podľa Kaliňáka nemôže byť Pered, dôvodom je zákon
Obec Tešedíkovo sa nemôže premenovať na Pered, a to bez ohľadu na pôvod názvu Pered. Taký je názor ministra vnútra Roberta Kaliňáka, ktorému aktivisti poslali tabuľu obce s názvom ...
Zdieľať
BRATISLAVA 4. novembra (WEBNOVINY) – Obec Tešedíkovo sa nemôže premenovať na Pered, a to bez ohľadu na pôvod názvu Pered.
Taký je názor ministra vnútra Roberta Kaliňáka, ktorému aktivisti poslali tabuľu obce s názvom Tešedíkovo ako prejav nesúhlasu s postojom vlády k návrhu na zmenu názvu obce.
„Je nespochybniteľné, že výber pre názov obce v jazyku národnostnej menšiny je Pered. Čiže je to názov v jazyku národnostnej menšiny. Aký má pôvod, je vec, ktorá s tým nijako nesúvisí,“ vyhlásil dnes minister Kaliňák. „Názov Pered je pod slovenským názvom, lebo je to názov maďarský. A zrazu sa budú ozývať, že je to vlastne slovenský názov, tak prečo by mala mať obec dva slovenské názvy“ opýtal sa.
Podľa Kaliňáka ľudia, ktorí sa organizovali za zmenu názvu obce vedeli, že je to v rozpore so zákonom. „Referendum nemôže lámať zákon,“ dodal. Starosta Tešedíkova Gyula Borsányi tvrdí, že Pered je univerzálny historický názov. „Používal sa v maďarčine aj v slovenčine," obhajuje zmenu názvu.
Aktivisti hnutia Dvojjazyčné Južné Slovensko pred týždňom vymenili tabule označujúce názov obce na Pered. Jednu tabuľu s názvom Tešedíkovo poslali na ministerstvo vnútra, druhú verejnej ochrankyni práv Jane Dubovcovej.
Pered je aj slovenským názvom
Píšu o tom v otvorenom liste ministrovi vnútra. Urobili tak podľa vlastných slov preto, lebo neuznávajú rozhodnutie vlády, ktorá neschválila zmenu názvu aj napriek výsledkom miestneho referenda. „Máme za to, že sa obec Tešedíkovo premenovala na Pered. Keďže vláda toto rozhodnutie občanov odmietla vykonať, neostalo nám nič iné, ako formou občianskej neposlušnosti ju vykonať sami,“ napísali v liste.
Zásadné výhrady k zmene názvu mala Stála názvoslovná subkomisia Terminologickej komisie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Nesúhlas vyjadrila preto, že by podľa nej došlo k porušeniu zákona o obecnom zriadení a zákona o štátnom jazyku. U Kaliňáka poukazujú na skutočnosť, že oficiálne názvy obcí sa určujú výlučne v štátnom jazyku.
Aktivisti tvrdia, že Pered je slovenským a zároveň aj maďarským názvom pre obec. Podľa nich sú na Slovensku obce, ktoré majú názvy v slovenčine a maďarčine úplne totožné, napríklad Baka, Bajka, Zalaba, Pozba, Kalonda, Bátka, Rad. „Nikto nenamieta, že tieto obce porušujú zákon tým, že sa ich slovenský názov zhoduje s maďarským názvom,“ argumentujú.
Aktivisti žiadajú zmenu
Aktivisti v liste ministra Kaliňáka prosia, aby predložil návrh na uznesenie vlády, ktorým zmení uznesenie zo 16. októbra a schváli zmenu názvu obce Tešedíkovo na Pered. „Pre vládu, ktorá nemá dôvod diskriminovať obyvateľov Slovenska maďarskej národnosti, ktorá si váži všetkých bez ohľadu na ich materinský jazyk a má v úcte európske normy týkajúce sa miestnej demokracie a ľudských a menšinových práv, to nemôže byť problém,“ uzatvárajú.
Názov Tešedíkovo určili obci Pered vyhláškou povereníka vnútra z 11. júna 1948. Samuel Tešedík sa považuje za zakladateľa hospodárskeho školstva v Uhorsku a Európe.
Taký je názor ministra vnútra Roberta Kaliňáka, ktorému aktivisti poslali tabuľu obce s názvom Tešedíkovo ako prejav nesúhlasu s postojom vlády k návrhu na zmenu názvu obce.
„Je nespochybniteľné, že výber pre názov obce v jazyku národnostnej menšiny je Pered. Čiže je to názov v jazyku národnostnej menšiny. Aký má pôvod, je vec, ktorá s tým nijako nesúvisí,“ vyhlásil dnes minister Kaliňák. „Názov Pered je pod slovenským názvom, lebo je to názov maďarský. A zrazu sa budú ozývať, že je to vlastne slovenský názov, tak prečo by mala mať obec dva slovenské názvy“ opýtal sa.
Podľa Kaliňáka ľudia, ktorí sa organizovali za zmenu názvu obce vedeli, že je to v rozpore so zákonom. „Referendum nemôže lámať zákon,“ dodal. Starosta Tešedíkova Gyula Borsányi tvrdí, že Pered je univerzálny historický názov. „Používal sa v maďarčine aj v slovenčine," obhajuje zmenu názvu.
Aktivisti hnutia Dvojjazyčné Južné Slovensko pred týždňom vymenili tabule označujúce názov obce na Pered. Jednu tabuľu s názvom Tešedíkovo poslali na ministerstvo vnútra, druhú verejnej ochrankyni práv Jane Dubovcovej.
Pered je aj slovenským názvom
Píšu o tom v otvorenom liste ministrovi vnútra. Urobili tak podľa vlastných slov preto, lebo neuznávajú rozhodnutie vlády, ktorá neschválila zmenu názvu aj napriek výsledkom miestneho referenda. „Máme za to, že sa obec Tešedíkovo premenovala na Pered. Keďže vláda toto rozhodnutie občanov odmietla vykonať, neostalo nám nič iné, ako formou občianskej neposlušnosti ju vykonať sami,“ napísali v liste.
Zásadné výhrady k zmene názvu mala Stála názvoslovná subkomisia Terminologickej komisie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Nesúhlas vyjadrila preto, že by podľa nej došlo k porušeniu zákona o obecnom zriadení a zákona o štátnom jazyku. U Kaliňáka poukazujú na skutočnosť, že oficiálne názvy obcí sa určujú výlučne v štátnom jazyku.
Aktivisti tvrdia, že Pered je slovenským a zároveň aj maďarským názvom pre obec. Podľa nich sú na Slovensku obce, ktoré majú názvy v slovenčine a maďarčine úplne totožné, napríklad Baka, Bajka, Zalaba, Pozba, Kalonda, Bátka, Rad. „Nikto nenamieta, že tieto obce porušujú zákon tým, že sa ich slovenský názov zhoduje s maďarským názvom,“ argumentujú.
Aktivisti žiadajú zmenu
Aktivisti v liste ministra Kaliňáka prosia, aby predložil návrh na uznesenie vlády, ktorým zmení uznesenie zo 16. októbra a schváli zmenu názvu obce Tešedíkovo na Pered. „Pre vládu, ktorá nemá dôvod diskriminovať obyvateľov Slovenska maďarskej národnosti, ktorá si váži všetkých bez ohľadu na ich materinský jazyk a má v úcte európske normy týkajúce sa miestnej demokracie a ľudských a menšinových práv, to nemôže byť problém,“ uzatvárajú.
Názov Tešedíkovo určili obci Pered vyhláškou povereníka vnútra z 11. júna 1948. Samuel Tešedík sa považuje za zakladateľa hospodárskeho školstva v Uhorsku a Európe.
Tešedíkovo podľa Kaliňáka nemôže byť Pered, dôvodom je zákon - diskusné fórum čitateľov