|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
11. septembra 2012
Teror v New Yorku: Priebeh útokov, ktoré vydesili svet
Spojené štáty americké si v nedeľu pripomenú jedenáste výročie teroristických útokov na Svetové obchodné centrum (WTC) v New Yorku a na Pentagon vo Washingtone. Do mrakodrapov WTC, ...
Zdieľať
BRATISLAVA 11. septembra (WEBNOVINY) - Spojené štáty americké si v nedeľu pripomenú jedenáste výročie teroristických útokov na Svetové obchodné centrum (WTC) v New Yorku a na Pentagon vo Washingtone.
Do mrakodrapov WTC, symbolu amerického obchodu, vrazili 11. septembra 2001 dve unesené dopravné lietadlá s cestujúcimi na palube.
Obe veže sa následne zrútili a v ich troskách zahynulo takmer tritisíc osôb. Tretie lietadlo nasmerovali teroristi na washingtonský Pentagon a štvrté unesené lietadlo havarovalo neďaleko Pittsburghu.
Udalosti z 11. septembra 2001 podnietili Američanov k vojenskej invázii do Afganistanu. Útoky teroristov však nesmerovali len voči USA. Z pomsty za spojenectvo s Američanmi vo vojne v Iraku al-Kájda podnikla krvavé útoky na Londýn i Madrid, pri ktorých zahynuli stovky ľudí.
Obrazom: Teroristi zmenili deň v New Yorku na peklo
11. septembra 2001:
8:46 – Lietadlo spoločnosti American Airlines vrazilo do severnej 110 poschodovej veže WTC v New Yorku. Boeing 757 mal letieť z Bostonu do Los Angeles. Úrady zo začiatku predpokladali, že ide o nehodu.
9:03 – Do južnej, tiež 110-poschodovej veže WTC vrazilo lietadlo spoločnosti United Airlines, Boeing 757, ktorý mal letieť z Bostonu do Los Angeles. Začalo byť jasné, že nejde o nehodu.
9:30 – Americký prezident George W. Bush, ktorý bol na návšteve školy na Floride, prehovoril v priamom prenose k Američanom: “Je to pre nás národná tragédia. Dve lietadlá vleteli do WTC. Ide jednoznačne o teroristický útok na našu krajinu,” uviedol.
9:40 - Federálny letecký úrad po prvýkrát v histórii USA zastavil všetky civilné lety a všetky stroje, ktoré boli vo vzduchu, museli okamžite pristáť na najbližšom letisku.
9:43 – Lietadlo spoločnosti American Airlines Boeing 757 na linke Washington – Los Angeles vrazilo do Pentagonu, časť budovy sa ocitla v plameňoch.
9:45 - Evakuovali Biely dom.
10:05 – Padla južná veža WTC.
10:10 – Unesené lietadlo spoločnosti United Airlines, ktoré smerovalo z New Jersey do San Francisca, havarovalo neďaleko Pittsburghu, zrútila sa časť Pentagonu.
10:28 – Padla severná veža WTC.
16:20 – Zastavili sa všetky finančné operácie na amerických trhoch.
17:20 – Zrútila sa 47-poschodová budova 7 patriaca k WTC.
21:00 - Zasadnutie Národnej bezpečnostnej rady
12. septembra 2001: George W. Bush povedal, že USA podniknú odvetu. Rada NATO rozhodla, že uplatní článok 5 Washingtonskej zmluvy – zmluvné strany považujú ozbrojený útok proti jednému z členov NATO za útok proti všetkým a zaväzujú sa pomôcť.
13. septembra 2001: Americký minister zahraničia Colin Powell potvrdil, že USA považujú za organizátora útoku Usámu bin Ládina. USA vyzvali Pakistan, aby uzatvorili hranice s Afganistanom a požiadali ho o povolenie preletu v prípade vojenskej akcie.
14. septembra 2001: Biely dom a americký Kongres rozhodli o poskytnutí sumy 40 miliárd dolárov na boj proti terorizmu a na pomoc pri záchranných a obnovovacích prácach v New Yorku a Washingtone. V pokračujúcom vyšetrovaní teroristických útokov v USA boli zatknutí 8 ľudia na letisku v New Yorku. Americké médiá zverejnili mená 19 únoscov lietadiel. Exprezident George W, Bush povolil mobilizáciu až 50- tisíc mužov. Následne vyhlásil národný deň modlitieb a spomienok. Smútok bol vyhlásený i v Európe vrátane Slovenska. Taliban vyzval moslimský svet na zjednotenie proti USA.
15. september 2001: Pakistan sľúbil Washingtonu plnú spoluprácu. Hnutie Taliban pohrozilo svätou vojnou tým, ktorí pomôžu USA pri útokoch na Afganistan. Obyvatelia Afganistanu začali so strachom húfne opúšťať krajinu.
17. septembra 2001: Newyorská burza bola opäť otvorená.
18. septembra 2001: Bezpečnostná rada OSN vyzvala Taliban, aby vydal bin Ládina.
20. septembra 2001: Bush v prejave pred členmi Kongresu povedal, že dôkazy, ktoré vyšetrovatelia nazhromaždili, ukazujú na voľne prepojené teroristické organizácie známe ako al-Kájda.
21. septembra 2001: Bush varoval Taliban, aby vydali bin Ládina, inak budú mať s ním spoločný osud.
23. septembra: Po súhlase Pakistanu spolupracovať s USA na pátraní po bin Ládinovi Washington zrušil sankcie proti Pakistanu a Indii, uvalené po jadrových testoch v roku 1998. Minister zahraničných vecí USA Colin Powell vyhlásil, že cieľom americkej vojenskej akcie v Afganistane bude bin Ládin, a nie afganský ľud.
2. októbra 2001: Po poskytnutí dôkazov o spojení bin Ládina s útokmi na USA sa Severoatlantická aliancia formálne odvolala na čl. 5 Washingtonskej zmluvy o kolektívnej obrane. Veľká Británia varovala Taliban, že čas vyhradený na vydanie bin Ládina sa skončil a že sa musia buď pripraviť na útok, alebo sa vzdať vlády.
7. októbra 2001: Pentagon oficiálne potvrdil začiatok útokov na Afganistan.
2. mája 2011: Americký prezident Barack Obama potvrdil, že najhľadanejší terorista sveta Usáma bin Ládin je mŕtvy. Zabili ho pri pozemnej operácii americké jednotky v pakistanskom meste Abbottabád.
Do mrakodrapov WTC, symbolu amerického obchodu, vrazili 11. septembra 2001 dve unesené dopravné lietadlá s cestujúcimi na palube.
Obe veže sa následne zrútili a v ich troskách zahynulo takmer tritisíc osôb. Tretie lietadlo nasmerovali teroristi na washingtonský Pentagon a štvrté unesené lietadlo havarovalo neďaleko Pittsburghu.
Udalosti z 11. septembra 2001 podnietili Američanov k vojenskej invázii do Afganistanu. Útoky teroristov však nesmerovali len voči USA. Z pomsty za spojenectvo s Američanmi vo vojne v Iraku al-Kájda podnikla krvavé útoky na Londýn i Madrid, pri ktorých zahynuli stovky ľudí.
Obrazom: Teroristi zmenili deň v New Yorku na peklo
11. septembra 2001:
8:46 – Lietadlo spoločnosti American Airlines vrazilo do severnej 110 poschodovej veže WTC v New Yorku. Boeing 757 mal letieť z Bostonu do Los Angeles. Úrady zo začiatku predpokladali, že ide o nehodu.
9:03 – Do južnej, tiež 110-poschodovej veže WTC vrazilo lietadlo spoločnosti United Airlines, Boeing 757, ktorý mal letieť z Bostonu do Los Angeles. Začalo byť jasné, že nejde o nehodu.
9:30 – Americký prezident George W. Bush, ktorý bol na návšteve školy na Floride, prehovoril v priamom prenose k Američanom: “Je to pre nás národná tragédia. Dve lietadlá vleteli do WTC. Ide jednoznačne o teroristický útok na našu krajinu,” uviedol.
9:40 - Federálny letecký úrad po prvýkrát v histórii USA zastavil všetky civilné lety a všetky stroje, ktoré boli vo vzduchu, museli okamžite pristáť na najbližšom letisku.
9:43 – Lietadlo spoločnosti American Airlines Boeing 757 na linke Washington – Los Angeles vrazilo do Pentagonu, časť budovy sa ocitla v plameňoch.
9:45 - Evakuovali Biely dom.
10:05 – Padla južná veža WTC.
10:10 – Unesené lietadlo spoločnosti United Airlines, ktoré smerovalo z New Jersey do San Francisca, havarovalo neďaleko Pittsburghu, zrútila sa časť Pentagonu.
10:28 – Padla severná veža WTC.
16:20 – Zastavili sa všetky finančné operácie na amerických trhoch.
17:20 – Zrútila sa 47-poschodová budova 7 patriaca k WTC.
21:00 - Zasadnutie Národnej bezpečnostnej rady
12. septembra 2001: George W. Bush povedal, že USA podniknú odvetu. Rada NATO rozhodla, že uplatní článok 5 Washingtonskej zmluvy – zmluvné strany považujú ozbrojený útok proti jednému z členov NATO za útok proti všetkým a zaväzujú sa pomôcť.
13. septembra 2001: Americký minister zahraničia Colin Powell potvrdil, že USA považujú za organizátora útoku Usámu bin Ládina. USA vyzvali Pakistan, aby uzatvorili hranice s Afganistanom a požiadali ho o povolenie preletu v prípade vojenskej akcie.
14. septembra 2001: Biely dom a americký Kongres rozhodli o poskytnutí sumy 40 miliárd dolárov na boj proti terorizmu a na pomoc pri záchranných a obnovovacích prácach v New Yorku a Washingtone. V pokračujúcom vyšetrovaní teroristických útokov v USA boli zatknutí 8 ľudia na letisku v New Yorku. Americké médiá zverejnili mená 19 únoscov lietadiel. Exprezident George W, Bush povolil mobilizáciu až 50- tisíc mužov. Následne vyhlásil národný deň modlitieb a spomienok. Smútok bol vyhlásený i v Európe vrátane Slovenska. Taliban vyzval moslimský svet na zjednotenie proti USA.
15. september 2001: Pakistan sľúbil Washingtonu plnú spoluprácu. Hnutie Taliban pohrozilo svätou vojnou tým, ktorí pomôžu USA pri útokoch na Afganistan. Obyvatelia Afganistanu začali so strachom húfne opúšťať krajinu.
17. septembra 2001: Newyorská burza bola opäť otvorená.
18. septembra 2001: Bezpečnostná rada OSN vyzvala Taliban, aby vydal bin Ládina.
20. septembra 2001: Bush v prejave pred členmi Kongresu povedal, že dôkazy, ktoré vyšetrovatelia nazhromaždili, ukazujú na voľne prepojené teroristické organizácie známe ako al-Kájda.
21. septembra 2001: Bush varoval Taliban, aby vydali bin Ládina, inak budú mať s ním spoločný osud.
23. septembra: Po súhlase Pakistanu spolupracovať s USA na pátraní po bin Ládinovi Washington zrušil sankcie proti Pakistanu a Indii, uvalené po jadrových testoch v roku 1998. Minister zahraničných vecí USA Colin Powell vyhlásil, že cieľom americkej vojenskej akcie v Afganistane bude bin Ládin, a nie afganský ľud.
2. októbra 2001: Po poskytnutí dôkazov o spojení bin Ládina s útokmi na USA sa Severoatlantická aliancia formálne odvolala na čl. 5 Washingtonskej zmluvy o kolektívnej obrane. Veľká Británia varovala Taliban, že čas vyhradený na vydanie bin Ládina sa skončil a že sa musia buď pripraviť na útok, alebo sa vzdať vlády.
7. októbra 2001: Pentagon oficiálne potvrdil začiatok útokov na Afganistan.
2. mája 2011: Americký prezident Barack Obama potvrdil, že najhľadanejší terorista sveta Usáma bin Ládin je mŕtvy. Zabili ho pri pozemnej operácii americké jednotky v pakistanskom meste Abbottabád.