Tenká hranica medzi tvrdou prácou a prepracovaním

Foto od Scott Graham na Unsplash

Pojem workoholik však môže označovať aj niekoho, kto cíti potrebu pracovať nadmerne, pracuje viac, než jeho myseľ a telo dokážu uniesť, a balansuje na hranici vyhorenia.

V dnešnom pracovnom svete väčšina organizácií očakáva, že ich zamestnanci budú reagovať okamžite a kedykoľvek, jednoducho preto, že im to technológie umožňujú. Moderná kancelárska kultúra tiež podporuje presvedčenie, že čím viac času zamestnanci strávia na pracovisku alebo prácou z domu, tým sú hodnotnejší, ambicióznejší a úspešnejší. Akoby sa prílišná zaneprázdnenosť považovala za niečo žiadúce.

Bežným závislostiam sa venuje množstvo výskumov a odporúčaní. V posledných rokoch sa napríklad veľmi intenzívne upozorňuje na nebezpečenstvo nadmerného hrania videohier alebo na to, ako rozpoznať príznaky patologického hrania. Závislosť od práce sa však diskutuje a skúma menej. Napriek tomu, že odborníci na závislosti tvrdia, že workoholizmus je skutočný, stanovenie oficiálnej diagnózy môže byť náročné, pretože najnovšie vydanie Diagnostického a štatistického manuálu duševných porúch (DSM-5) neobsahuje položku pre tento jav.

Hoci je ľahké považovať workoholika za ambiciózneho zamestnanca, existujú medzi nimi rozdiely. Workoholizmus môže byť pre život človeka deštruktívny a má podobné vzorce správania ako iné formy závislosti. Jedným z nich je neschopnosť prestať s návykovým správaním napriek negatívnym vplyvom na fyzické a duševné zdravie, ako aj vplyvom na sociálne a rodinné vzťahy. Ľudia závislí od práce môžu byť napokon neproduktívni, vystresovaní a neschopní zvládnuť pracovné zaťaženie, ktoré na seba berú, čím sa pripravia o mnoho z potešenia, ktoré im prináša ich bohatstvo a úspech.

Príznaky workoholizmu

V roku 2014 sa v štúdii Bergenskej univerzity zistilo, že 8,3 % nórskej pracovnej sily je závislých od práce do takej miery, až sa to stalo zdravotným problémom. Schou Andreassen, ktorá viedla výskum, vyvinula nástroj na meranie závislosti od práce s názvom Bergen Work Addiction Scale (BWAS), ktorý je založený na základných symptómoch vyskytujúcich sa pri závislostiach od návykových látok, ako sú dôležitosť (saliencia), zmeny nálady a abstinenčné príznaky. Andreassen a jej tím navrhli sedem kritérií na meranie závislosti od práce:

1. Hľadáte spôsoby, ako si uvoľniť viac času na prácu.
2. Strávite prácou oveľa viac času, ako ste pôvodne zamýšľali.
3. Práca pomáha znižovať pocity viny, úzkosti, bezmocnosti a/alebo depresie.
4. Ľudia vám hovoria, aby ste obmedzili prácu, ale vy ich nepočúvate.
5. Ak nemôžete pracovať alebo máte zákaz pracovať, prejavujú sa u vás príznaky stresu.
6. Záujmy, voľnočasové aktivity a/alebo cvičenie strácajú význam a nahrádza ich práca.
7. Vaša práca má negatívny vplyv na vaše zdravie.

Ako prehodnotiť rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom

Ak sú vám niektoré z týchto príznakov povedomé a máte pocit, že ste na pokraji workoholizmu, možno je čas urobiť nejaké zmeny. Začnite rozhovorom so svojím šéfom a povedzte mu, ako sa cítite. Dobrý šéf by mal chcieť, aby ste sa zbavili pocitu vyčerpania a vyhorenia skôr, ako to ovplyvní váš pracovný výkon.

Niektorí odborníci sa domnievajú, že čas je jedným z najdôležitejších zdrojov, ktoré máme, a príliš veľa času venovaného nesprávnym prioritám môže viesť k zvýšenému pocitu preťaženia. Kľúčové je kontrolovať produktivitu a vhodne si naplánovať čas. To sa dá dosiahnuť tak, že si uvedomíte, aká práca je dôležitá a čo prináša najväčší úžitok za investovaný čas.

Aj tu zohráva úlohu delegovanie, ktoré pri vhodnom postupe uvoľní viac času.

Hoci by sa mohlo zdať, že odovzdaním časti svojej pracovnej záťaže zlyhávate, pochopenie silných stránok tímu a ich dobré využitie je v skutočnosti znakom dobrého riadenia práce. Veľmi dôležitá je aj úprimnosť v otázke, koľko práce dokážete prijať. Keď cítite preťaženie z práce, klesá vaša produktivita, takže odmietnutie, požiadanie o pomoc alebo delegovanie môže mať veľký význam.

 Zdravá rovnováha medzi pracovným a súkromným životom znamená pracovať, aby ste žili, a nie žiť, aby ste pracovali. Pomôže vám nastavenie jasných hraníc a naplánovanie času na prestávky, stretnutia s priateľmi a rodinou alebo záujmovú činnosť. Prínosom môže byť aj vymedzenie hranice medzi prácou a domovom. Ak pracujete z domu, snažte sa dodržiavať rutinu, vyhradiť si pracovný priestor a po skončení pracovného dňa sa snažte vypnúť. Mimo pracovného času sa teda vyhýbajte kontrole pracovných e-mailov alebo neodpovedajte na hovory súvisiace s prácou.

Väčšina z nás musí pracovať. Práca nám zabezpečuje jedlo a život. Ak sa vykonáva vyvážene a v súlade so zdravým životným štýlom, môže byť zábavná, príjemná a intelektuálne stimulujúca, pričom poskytuje pocit hrdosti, zmyslu a úspechu. Ak však máte pocit preťaženia alebo sa ocitnete na pokraji vyhorenia, možno je čas prehodnotiť svoj životný štýl a obnoviť rovnováhu v živote.