Témou dňa v parlamente bude zákonník práce aj daň z príjmov

BRATISLAVA 23. októbra (WEBNOVINY) - Poslanci v utorok pokračujú v rokovaní 8. schôdze Národnej rady SR.

Parlament čaká pokračovanie rozpravy k novele zákona o dani z príjmov, ktorá od začiatku budúceho roka zavedie viaceré zmeny v daňovej oblasti.

Rezort financií návrhom zvyšuje sadzbu dane z príjmov pre právnické osoby na 23 percent. V prípade fyzických osôb sa má uplatňovať 19-percentná sadzba zo základu dane do výšky 176,8-násobku platného životného minima, a pri základe dane presahujúcom túto hranicu už 25-percentná sadzba.

Vyššia daň sa tak bude týkať ľudí, ktorých príjem presahuje hranicu približne 3 300 eur. Zároveň sa obmedzí možnosť uplatnenia 40-percentných paušálnych výdavkov zavedením ich maximálnej výšky v sume 5 040 eur ročne, respektíve 420 eur mesačne.


Novela obnovuje súbeh výpovednej lehoty a odstupného

Tiež sa ruší možnosť uplatnenia paušálnych výdavkov pri prenájme nehnuteľností. Dopoludnia by mali poslanci hlasovať aj o štyroch právnych normách predložených ministrom financií, ktoré národná rada prerokovala v piatok.

V utorok o 14:00 otvoria zákonodarcovia diskusiu v druhom čítaní k novele Zákonníka práce. Právna norma predložená ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny Jánom Richterom od začiatku budúceho roka obnovuje súbeh výpovednej lehoty a odstupného pri prepustení zamestnanca s pracovným pomerom dlhším ako dva roky. Výška odstupného má pritom závisieť od počtu odpracovaných rokov.

Zmeny by mali nastať aj pri reťazení pracovných pomerov uzatvorených na určitý čas. Kým v súčasnosti možno pracovný pomer uzatvorený na určitý čas dohodnúť najdlhšie na tri roky a možno ho predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci troch rokov najviac trikrát, po novom by malo byť možné takýto pracovný pomer dohodnúť najdlhšie na dva roky.


Na neverejnom rokovaní si vypočujú správy o tajných službách

Zamestnávateľ ho pritom bude môcť predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci dvoch rokov najviac dvakrát. Rezort práce však upustil od toho, aby sa tieto obmedzenia vzťahovali aj na zamestnávanie agentúrou dočasného zamestnávania. Novela Zákonníka práce zároveň vypúšťa niektoré znaky definície závislej práce. Ide o znaky, ktoré hovoria o vykonaní na náklady zamestnávateľa, jeho výrobnými prostriedkami a na zodpovednosť zamestnávateľa a o tom, že ide o výkon práce, kde sa opakujú určené činnosti.

Jedným zo znakov, ktoré mali v definícií chýbať, mal byť aj pracovný čas určený zamestnávateľom, ten si však nakoniec zástupcovia zamestnancov vyrokovali naspäť. Ministerstvo práce chce spresnením definície závislej práce zabrániť tomu, aby zamestnanci boli nútení k zmene svojho pracovného statusu, ak majú naďalej vykonávať tú istú prácu.

Poslanci si vypočujú Správu o činnosti Slovenskej informačnej služby v roku 2011 a Správy o plnení úloh Vojenského spravodajstva za rok 2011. Rokovanie je neverejné.