Temnú kapitolu minulosti nesmie prekryť zabúdanie

Prezident Medzinárodnej asociácie bývalých politických väzňov a obetí komunizmu (INTER-ASSO) Jure Knezovič.Foto: SITA/Michal SvitokBRATISLAVA 17. novembra (WEBNOVINY) - Temnú kapitolu komunistickej minulosti ani 21. rokov od Nežnej revolúcie nesmie prekryť plášť mlčania, zabúdania neprávd a znevažovania. K tomuto postoju dnes vyzýval účastníkov pietnej spomienky pri pamätníku popravených a umučených politických väzňov na ružinovskom cintoríne v Bratislave prezident Medzinárodnej asociácie bývalých politických väzňov a obetí komunizmu (INTER-ASSO) Jure Knezović. "Často sa tie staré časy pozitívne vykresľujú, zavádzajú sa občania a predovšetkým mládež," vyhlásil Knezović a dodal, že "sú hanebné všetky pokusy zahmlievania histórie a zlepšovania obrazu toho nespravodlivého režimu". Počas pietneho aktu si pamiatku obetí komunistického režimu uctil prezident Ivan Gašparovič, minister obrany Ľubomír Galko, diplomati okolitých krajín, zástupcovia parlamentu, samosprávy a spoločenských organizácií. Samozrejme nechýbala ani skupina "svedkov" bývalého režimu zo Zväzu protikomunistického odboja. "V dobe, keď moji spoluväzni prejavili ochotu nesúhlasiť so systémom komunistickej tyranie a vysnívali si demokraciu - to bol smrteľný hriech," pripomenul krutosť doby predseda zväzu Arpád Tarnócy a dodal, že "utrpenie, smrť a mučenie nebolo jednoduché pre nikoho - bolel hlavne tých, ktorí tu zostali po nich". Mnohým rodinným príslušníkom politických väzňov tiež vzali slobodu, prácu alebo majetky, ale "viera a nádej, tá zostala".


Od minulého roku zredli rady bývalých politických väzňov o 33 ľudí, ktorých pamiatku si uctili dnes v Ružinove pri pamätníku minútou ticha. Tarnócy za svojich "bratov a sestry" - politických väzňov povedal, že sa veľmi tešili z novembra 1989 a "detsky uverili, že hneď na druhý deň, keď komunisti odovzdajú svoju moc, začne byť dobre, bude demokracia, budeme dobrí ľudia". Šéf protikomunistických odbojárov pripúšťa, že sa z toho aj podarilo veľa urobiť. "Ale ten najťažší boj, boj otroka učiť sa byť slobodným, trvá," dodal Tarnócy. Bojí sa však, že výchovné inštitúcie a média úplne nevedú mladých k tomu, aby sa stali dobrými ľuďmi, nezávideli si, tešili sa z rodiny a podobne. "Nenaučili sme sa ešte stále byť celkom zodpovední za seba a to je bremeno, ktoré si musíme niesť," myslí si Tarnócy. Apeloval aj na to, aby sa najmä Ústav pamäti národa dôkladne venoval skúmaniu obdobia komunistického režimu. Účastníkov pietnej spomienky ubezpečoval, že bývalí politickí väzni budú stále na strane, ktorá chce slobodu a pravdu. "Ťažko sa nám to niekedy prežíva, keď nám ešte stále za dverami, na ktoré klopeme, z nejakých dôvodov otvorí, alebo čaká nás tam niekto, koho sme poznali z tej doby, kedy sme museli stáť na chodbe, lebo možno zasadala stranícka skupina, tak nás nemohli prijať, " poznamenal. Tarnócy verí, že sa zmení aj vzťah bývalých politických väzňov k ministerstvu obrany. "Mali sme takú smolu keď bol prijatý zákon o protikomunistickom odboji, tak nám politruci na ministerstve povedali, že studená vojna nie je vojna a vy nie ste odbojári," uviedol Tarnócy.

Prezident Ivan Gašparovič zdôraznil, že dnes sa občianske, politické, hospodárske a sociálne práva berú ako samozrejmosť, čo v minulosti vždy neplatilo a posledný príklad zažila aj väčšina súčasníkov. "Nedemokratický systém, porušujúci základné práva a slobody, známy ako mašinéria totality, prinútil radových občanov prijímať pravidlá často v rozpore so svojim svedomím a presvedčením," uviedol. Národnú či politickú slobodu, spravodlivý demokratický systém bolo potrebné vybojovať a tým, čo sa do tohto boja zapojili, patrí podľa Gašparoviča česť a sláva. 17. november označil za moment, keď spoločnosť prestala mlčať a tolerovať zlo.

Prezident však hovorí, že aj dnes si musíme priznať, že ani súčasný sociálno-ekonomický systém nie je dokonalý a má nedostatky, ktoré využívajú vo svoj prospech jednotlivci a rôzne záujmové organizácie, neraz za cenu nerešpektovania základných práv a slobôd. Hodnotám slobody a demokracie sa musí podľa hlavy štátu stále dostávať úcty. "Aj dnes sa ešte stretávame, hoci sporadicky, s prejavmi extrémistických skupín, ktoré propagujú hnutia obmedzujúce ľudské práva a slobody, či vyzdvihujúce totalitné režimy. Stretávame sa aj s útokmi na osobnú slobodu, či majetok občanov, s násilím na športových podujatiach, s korupciou, snahou ovplyvňovať výsledky volieb či s inými negatívnymi spoločenskými javmi," upozornil Gašparovič a dodal, že niekedy sme aj svedkami toho, ako sa pod falošnou zámienkou slobody prejavu porušuje zákon a ohrozuje bezpečnosť občanov. Zápas o slobodu a demokraciu už stál veľa úsilia, ale bude potreba ďalších síl na eliminovanie nástrah ohrozujúcich fungovanie demokratických inštitútov - boj za spomínané ideály je podľa Gašparoviča trvalý.

Minister obrany Ľubomír Galko pripomenul, že bývalý režim perzekvoval všetkých, ktorí s ním nesúhlasili a okrem stoviek živnostníkov, kňazov, umelcov, predstaviteľov inteligencie. Po roku 1948 sa cieľom vtedajšej moci stalo aj úplné ovládnutie československej armády a jej premena na socialistickú. Armáda bola vtedy zneužívaná na politické ciele. Politické represie sa dotkli aj všetkých vojakov, s kritickým postojom k režimu. Jedným z nich bol aj popravený čatár Augustín Lednický, ktorého meno je aj na Ružinovskom pamätníku.