|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 24.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Emília
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
18. februára 2011
Téma hypoték by mala byť predmetom širšej odbornej diskusie
V záujme zlepšenia podmienok poskytovania hypotekárnych úverov navrhla Slovenská banková asociácia v pripomienkach k materiálu týkajúceho sa systému financovania ...
Zdieľať
Ilustračné foto: bh-news.comBRATISLAVA 18. februára (WEBNOVINY) - V záujme zlepšenia podmienok poskytovania hypotekárnych úverov navrhla Slovenská banková asociácia v pripomienkach k materiálu týkajúceho sa systému financovania podpory bývania zriadiť pracovnú skupinu zo zástupcov rezortu financií a bankovej asociácie, prípadne aj Národnej banky Slovenska. Táto skupina by mala navrhnúť také zmeny, ktoré zvýšia informovanosť klientov, umožnia klientom flexibilnú zmenu financujúcej banky a zmenia pravidlá limitujúce krytie hypotekárnych úverov hypotekárnymi záložnými listami. Zároveň by sa podľa asociácie mala zaoberať aj riešením hypotekárnych úverov pre mladých a mala by posúdiť aj oblasť starých hypotekárnych úverov tak, aby zmenou pravidiel nebol postihovaný klient. "Myslíme si, že klientovi má byť poskytnutá taká informovanosť, ktorá nebude pre klienta znamenať zvýšenie jeho nákladov," uviedla v pripomienkach asociácia.
V rámci stavebného sporenia asociácia navrhuje, že pracovná skupina zriadená zo zástupcov rezortu financií, rezortu výstavby a bankovej asociácie by mala navrhnúť spôsob stimulácie stavebných sporiteľov k čo najefektívnejšiemu využívaniu stavebného sporenia na financovanie bývania. Ministerstvo financií v materiáli totiž uvádza, že chce stanoviť limit celkového objemu medziúverov. To by podľa bánk výrazne poškodilo systém stavebného sporenia a dopady by sa prejavili v celom národnom hospodárstve.
Banková asociácia zároveň navrhuje v rámci návrhu k stavebnému sporeniu vypustiť znenie o stanovení 20-percentného limitu maximálneho objemu poplatkov z objemu poskytnutej štátnej prémie. Pracovná skupina by tak mala podľa návrhu bánk preskúmať možnosti efektívneho a transparentného stanovovania objemu ročných poplatkov, a to v závislosti od objemu vkladov, úrokového rozpätia a objemu poskytnutých úverov vrátane zváženia množstva operácií s účtami v roku a agendy zlyhaných úverov tak, aby systém výpočtu nezasahoval do voľnej cenotvorby jednotlivých stavebných sporiteľní a stabilizoval systém stavebného sporenia na dlhé obdobie.
Národná banka Slovenska víta akúkoľvek iniciatívu, ktorá povedie k vyššej efektívnosti, konkurencii a transparentnosti pri financovaní bývania. Na druhej strane je potrebné podľa nej podotknúť, že ide o problematiku, ktorú treba riešiť komplexne. V rámci hypotekárnych úverov sa riešia iba hypotekárne úvery a návrhy sa netýkajú iných úverov na bývanie. Zásahy iba do jednej oblasti financovania bývania by podľa centrálnej banky pravdepodobne nepriniesli očakávané dopady.
Podľa centrálnej banky je potrebné tiež zdôrazniť, že uvedené návrhy zmien by mali významný dopad na podnikanie bánk, ako aj ich rizikový profil. Aj z tohto pohľadu centrálna banka považuje za podstatné, aby materiál, ktorý ponúka konkrétne návrhy zásadných zmien, zároveň analyzoval aj dopady týchto zmien na bankový sektor. "Vzhľadom na to, že ide o zmeny, ktoré významne zasiahnu do podnikania bánk, NBS privíta vytvorenie pracovných skupín, ktoré budú tvorené všetkými zainteresovanými stranami a ktoré sa budú zaoberať otvorenými otázkami v oblasti financovania bývania a zároveň aj možnými návrhmi na zmeny," uviedla centrálna banka.
Predložený materiál Návrhy na zmeny v systéme financovania podpory bývania v SR sa zaoberá viacerými oblasťami. Podrobnejšie sa venuje najmä problematike efektívnosti vynakladania štátnej podpory na hypotekárne úvery a stavebné sporenie, transparentnosťou stanovovania úrokových sadzieb a postavením klientov bánk a výšky úrokových sadzieb, najmä v porovnaní so zahraničím. Minister financií Ivan Mikloš pred dvoma týždňami povedal, že cena bankových úverov a výška poplatkov bánk je na Slovensku neprimerane vysoká a dokonca vyslovil podozrenie na možnú kartelovú dohodu. Banky sa však voči vyjadreniam ministra financií ohradili a tvrdia, že žiadna dohoda na bankovom trhu neexistuje.
V súčasnom nastavení trhu s hypotekárnymi úvermi vidí problém rezort financií predovšetkým v štátnej bonifikácii tzv. starých hypotekárnych úveroch, ktoré boli pridelené do 1. júla 2003. Ich zvýhodnenie je podľa ministerstva príliš vysoké. Rovnako rezort kritizuje cenu klasických hypotekárnych úverov na Slovensku, ktoré patria medzi najdrahšie v eurozóne. Inštitút finančnej politiky (IFP) pri ministerstve financií upozorňuje, že existujú signály, že zle stanovené pravidlá štátnej dotácie na hypotekárne úroky umožnili bankám si neoprávnene prilepšiť o desiatky miliónov eur na úkor klientov.
Vo svojej analýze taktiež naznačuje, že úvery sú extra predražované najmä vo fáze refixácie. Problémom na trhu je podľa ministerstva zjavná informačná asymetria, pre ktorú je vyjednávacia pozícia klienta pri stanovovaní novej sadzby príliš slabá. Rezort preto navrhuje "zvýšenie transparentnosti formou spresnenia pravidiel, podľa ktorých, by banky mali povinnosť stanoviť v zmluve o hypotekárnom úvere presné pravidlá, napríklad presným vzorcom".
"Sledujeme, že klasické hypotekárne úvery sú vytláčané inými úvermi na nehnuteľnosti, čo môže byť spojené aj s tým, že povinná emisia hypotekárnych záložných listov môže zvyšovať úrokové a iné súvisiace náklady," priblížil Mikloš pred dvoma týždňami ďalší problém. Rezort preto chce znížiť povinné krytie hypotekárnych úverov prostredníctvom emisie HZL zo súčasných 70 % na menej percent, napríklad 50 %. Tento krok však podpredseda strany Smer-SD Peter Kažimír považuje za rizikový.
Problémy vidí ministerstvo financií aj v nastavení systému stavebného sporenia. Ten podľa Mikloša motivuje ľudí v súčasnosti skôr k zadlžovaniu ako k šetreniu. Podľa ministra financií je problémom hlavne výška poplatkov pri stavebnom sporení. Jedným z opatrení by preto malo byť stanovenie limitu na celkový objem poplatkov. Ako ďalšie opatrenie Mikloš avizuje limit pre celkový objem medziúverov.
V rámci stavebného sporenia asociácia navrhuje, že pracovná skupina zriadená zo zástupcov rezortu financií, rezortu výstavby a bankovej asociácie by mala navrhnúť spôsob stimulácie stavebných sporiteľov k čo najefektívnejšiemu využívaniu stavebného sporenia na financovanie bývania. Ministerstvo financií v materiáli totiž uvádza, že chce stanoviť limit celkového objemu medziúverov. To by podľa bánk výrazne poškodilo systém stavebného sporenia a dopady by sa prejavili v celom národnom hospodárstve.
Banková asociácia zároveň navrhuje v rámci návrhu k stavebnému sporeniu vypustiť znenie o stanovení 20-percentného limitu maximálneho objemu poplatkov z objemu poskytnutej štátnej prémie. Pracovná skupina by tak mala podľa návrhu bánk preskúmať možnosti efektívneho a transparentného stanovovania objemu ročných poplatkov, a to v závislosti od objemu vkladov, úrokového rozpätia a objemu poskytnutých úverov vrátane zváženia množstva operácií s účtami v roku a agendy zlyhaných úverov tak, aby systém výpočtu nezasahoval do voľnej cenotvorby jednotlivých stavebných sporiteľní a stabilizoval systém stavebného sporenia na dlhé obdobie.
Národná banka Slovenska víta akúkoľvek iniciatívu, ktorá povedie k vyššej efektívnosti, konkurencii a transparentnosti pri financovaní bývania. Na druhej strane je potrebné podľa nej podotknúť, že ide o problematiku, ktorú treba riešiť komplexne. V rámci hypotekárnych úverov sa riešia iba hypotekárne úvery a návrhy sa netýkajú iných úverov na bývanie. Zásahy iba do jednej oblasti financovania bývania by podľa centrálnej banky pravdepodobne nepriniesli očakávané dopady.
Podľa centrálnej banky je potrebné tiež zdôrazniť, že uvedené návrhy zmien by mali významný dopad na podnikanie bánk, ako aj ich rizikový profil. Aj z tohto pohľadu centrálna banka považuje za podstatné, aby materiál, ktorý ponúka konkrétne návrhy zásadných zmien, zároveň analyzoval aj dopady týchto zmien na bankový sektor. "Vzhľadom na to, že ide o zmeny, ktoré významne zasiahnu do podnikania bánk, NBS privíta vytvorenie pracovných skupín, ktoré budú tvorené všetkými zainteresovanými stranami a ktoré sa budú zaoberať otvorenými otázkami v oblasti financovania bývania a zároveň aj možnými návrhmi na zmeny," uviedla centrálna banka.
Predložený materiál Návrhy na zmeny v systéme financovania podpory bývania v SR sa zaoberá viacerými oblasťami. Podrobnejšie sa venuje najmä problematike efektívnosti vynakladania štátnej podpory na hypotekárne úvery a stavebné sporenie, transparentnosťou stanovovania úrokových sadzieb a postavením klientov bánk a výšky úrokových sadzieb, najmä v porovnaní so zahraničím. Minister financií Ivan Mikloš pred dvoma týždňami povedal, že cena bankových úverov a výška poplatkov bánk je na Slovensku neprimerane vysoká a dokonca vyslovil podozrenie na možnú kartelovú dohodu. Banky sa však voči vyjadreniam ministra financií ohradili a tvrdia, že žiadna dohoda na bankovom trhu neexistuje.
V súčasnom nastavení trhu s hypotekárnymi úvermi vidí problém rezort financií predovšetkým v štátnej bonifikácii tzv. starých hypotekárnych úveroch, ktoré boli pridelené do 1. júla 2003. Ich zvýhodnenie je podľa ministerstva príliš vysoké. Rovnako rezort kritizuje cenu klasických hypotekárnych úverov na Slovensku, ktoré patria medzi najdrahšie v eurozóne. Inštitút finančnej politiky (IFP) pri ministerstve financií upozorňuje, že existujú signály, že zle stanovené pravidlá štátnej dotácie na hypotekárne úroky umožnili bankám si neoprávnene prilepšiť o desiatky miliónov eur na úkor klientov.
Vo svojej analýze taktiež naznačuje, že úvery sú extra predražované najmä vo fáze refixácie. Problémom na trhu je podľa ministerstva zjavná informačná asymetria, pre ktorú je vyjednávacia pozícia klienta pri stanovovaní novej sadzby príliš slabá. Rezort preto navrhuje "zvýšenie transparentnosti formou spresnenia pravidiel, podľa ktorých, by banky mali povinnosť stanoviť v zmluve o hypotekárnom úvere presné pravidlá, napríklad presným vzorcom".
"Sledujeme, že klasické hypotekárne úvery sú vytláčané inými úvermi na nehnuteľnosti, čo môže byť spojené aj s tým, že povinná emisia hypotekárnych záložných listov môže zvyšovať úrokové a iné súvisiace náklady," priblížil Mikloš pred dvoma týždňami ďalší problém. Rezort preto chce znížiť povinné krytie hypotekárnych úverov prostredníctvom emisie HZL zo súčasných 70 % na menej percent, napríklad 50 %. Tento krok však podpredseda strany Smer-SD Peter Kažimír považuje za rizikový.
Problémy vidí ministerstvo financií aj v nastavení systému stavebného sporenia. Ten podľa Mikloša motivuje ľudí v súčasnosti skôr k zadlžovaniu ako k šetreniu. Podľa ministra financií je problémom hlavne výška poplatkov pri stavebnom sporení. Jedným z opatrení by preto malo byť stanovenie limitu na celkový objem poplatkov. Ako ďalšie opatrenie Mikloš avizuje limit pre celkový objem medziúverov.