Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Zaujímavosti

27. augusta 2008

Teleskop GLAST zostavil prvú nebeskú mapu



Veľkoplošnému vesmírnemu teleskopu využívajúcemu gama žiarenie - Teleskopu GLAST (Gamma-ray Large Area Space Telescope) - sa zatiaľ darí v objavovaní ďalekého vesmíru. Národný úrad pre letectvo ...



Zdieľať
BRATISLAVA 27. augusta (WEBNOVINY) - Veľkoplošnému vesmírnemu teleskopu využívajúcemu gama žiarenie - Teleskopu GLAST (Gamma-ray Large Area Space Telescope) - sa zatiaľ darí v objavovaní ďalekého vesmíru. Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) zverejnil v utorok prvú nebeskú mapu, ktorú vytvorili práve na základe snímok získaných teleskopom. Ten najnovšie premenovali na Fermiho vesmírny teleskop, podľa Enrica Ferminiho, slávneho talianskeho fyzika a nositeľa Nobelovej ceny. Teleskop sníma oblohu každé tri hodiny, zostavovanie mapy trvalo necelých 96 hodín. Prvoradým cieľom teleskopu je pozorovanie a skúmanie takzvaných čiernych dier, pulzarov - vysoko magnetických rotujúcich neutrónových hviezd, a kozmického žiarenia. Všetky tieto zdroje energie pravdepodobne smerujú k vzniku čiernych dier. Rovnako by mohol odhaliť záhadu tmavej hmoty, ktorá tvorí asi 25 percent vesmírneho priestoru, ale na rozdiel od viditeľnej hmoty tvoriacej iba päť percent priestoru je voľným okom nepozorovateľná. Zvyšných 70 percent by podľa vedcov mala tvoriť "tmavá energia", o ktorej je málo poznatkov, no predpokladá sa, že je akýmsi hnacím motorom rozširovania galaxie. GLAST operuje v relatívne nízkej výške - asi 565 kilometrov nad zemským povrchom. Na obežnú dráhu ho vyniesla raketa typu Delta II z Kennedyho vesmírneho strediska v americkom štáte Florida 12. júna tohto roku. Na rozdiel od svojho predchodcu teleskopu EGRET, ktorý NASA vypustila v roku 1991, pracuje oveľa rýchlejšie. Prácu, ktorú by EGRET vykonal za štyri roky, by GLAST mal zvládnuť za niekoľko dní. Na projekte spolupracovali vedci z USA, Francúzska, Talianska, Japonska či Švédska. Celý projekt stál zatiaľ okolo 690 miliónov amerických dolárov (asi 14,16 miliardy Sk/ 470 miliónov €), z ktorých USA investovali 600 miliónov (asi 12,31 miliardy Sk/ 408,6 milióna €). SITA

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Žena diagnostikovala dieťaťu rakovinu cez internet
<< predchádzajúci článok
Podľa vedcov neandertálci neboli hlúpi