Ťažba hnedého uhlia je opodstatnená

BRATISLAVA 10. marca (WBN/PR) - Dňa 3. marca 2011 vydal Inštitút finančnej politiky Ministerstva financií SR komentár „Podpora pre baníka predstavuje dvojnásobok jeho hrubej mzdy“. Musíme konštatovať, že viaceré uvádzané informácie sú zavádzajúce. Verejnosť nabádajú k záverom, že vysoká cena elektrickej energie na Slovensku je spôsobená podporou uhoľného baníctva. Inštitút finančnej politiky pritom do podpory ťažby uhlia zahrnul aj položky, ktoré s ťažbou uhlia nemajú nič spoločné.

Deputát baníckym dôchodcom a vdovám je pozostatkom federálnej legislatívy. Vypláca sa len tým dôchodcom, ktorí odišli do dôchodku pred rokom 1992, z čoho je zrejmé, že s dotovaním ťažby uhlia to nemá nič spoločné.
Rovnako tendenčne je priradený aj osobitný príspevok baníkom pri naplnení najvyššej prípustnej expozície, vyplácaný v zmysle zákona č. 98/1987 Zb., pre všetkých zamestnancov, ktorí naplnili podmienky expozície v 3. a 4. kategórii rizika práce, a to nielen v uhoľnom baníctve, ale aj v rudnom, nerudnom baníctve a v podzemnom staviteľstve.
Zo systémového hľadiska je úplne nevhodne a nekorektne uvedený príspevok pre pozostalých, v súvislosti s najväčším banským nešťastím z 10. augusta 2009 v bani Handlová. Rozhodnutím vlády bol adresne vyplatený pozostalým rodinám.
Oslobodenie od spotrebnej dane vychádza zo zákona o spotrebnej dani uhlia a plynu. Spotrebnou daňou je zaťažená každá vyrobená KWh elektrickej energie. V prípade zdanenia hlavnej komodity vstupujúcej do jej výroby – čo platí rovnako pre plyn a uhlie - by mohlo dôjsť k duplicitnému, dvojitému zdaneniu. V rámci systému a prijatých ekonomických pravidiel je to neprípustné . Z toho vyplýva, že uvádzaná „podpora cez oslobodenie od spotrebnej dane“ nie je dotáciou pre ťažbu uhlia. V opačnom prípade by bol dotovaný aj plyn.
Existencia Elektrárne Nováky je nutná pre bezpečnosť a stabilizáciu elektroenergetickej sústavy SR. Je to dôležitý elektro-energetický uzol severozápadnej časti Slovenska a daného regiónu, priamo napojený na veľkoodberateľov elektriny (Slovalco Žiar nad Hronom a NCHZ Nováky). Zároveň slúži ako dodávateľ podporných služieb pri vykrývaní odchýliek.
Ako náhrada za tepelnú elektráreň v Novákoch je možná len rekonštrukcia na plyn, prípadne čierne uhlie. Obidve suroviny sú však z dovozu a výrobu elektrickej energie zásadne nezlacnia. Navyše technicky, najmä v zime, dovozové uhlie nie je možné zabezpečiť v potrebnom množstve a čase, nakoľko cestou zamrzne.
To znamená, že vlády SR, v roku 2005 Dzurindova a v roku 2010 Ficova, sa nerozhodovali pre podporu uhlia prostredníctvom všeobecného hospodárskeho záujmu pre citový vzťah k baníkom, ale po zrelej úvahe, na základe ekonomických analýz.
Podpora uhlia plní aj sociálnu stránku v regiónoch, nielen pre 4464 zamestnancov na ťažbe uhlia, ale aj výrobcu elektriny a celej nadväzujúcej sféry, s odhadom cca 15 000 zamestnancov. Inštitút finančnej politiky to samozrejme neberie do úvahy, lebo to by boli iné prepočty a nie sústredená pozornosť na baníkov.
V doplatku na výrobu elektriny sú zahŕňané aj iné aspekty vychádzajúce z regulácie, ktoré s ťažbou hnedého uhlia nemajú nič spoločné. Pre názornosť uvádzame, že vyrobená elektrina z domáceho uhlia predstavuje výkupnú cenu 105 €/MWh, výkupná cena pri výrobe z biomasy je 126 €/MWh, v roku 2010 pri výrobe vo fotovoltaickej elektrárni 430 € za MWh.
V komentári Inštitútu finančnej politiky sa správne uvádza štátna pomoc na sprístupnenie zásob počas rokov 2007 až 2009 v priemere cca 4 mil. eur za rok. Tieto prostriedky boli určené na sprístupnenie nových ťažobných kapacít s vytvorením až 500 pracovných miest. V tomto prípade dotácia vychádza 25 000 – 27 000 eur na vytvorenie jedného pracovného miesta. Koľko vychádza štátna pomoc na vytvorenie jedného pracovného miesta pre zahraničných investorov, sa nikde v materiáloch Inštitútu finančnej politiky neuvádza. Z našich dostupných informácií to činí 50 000 – 75 000 eur na jedno pracovné miesto. Čiže štátna pomoc pri vytvorení 500 pracovných miest, pri nediskriminovaní domácich podnikateľských subjektov, by mohla predstavovať nie 12,3 miliónov eur, ale 25 mil. – 37,5 mil. eur.
Z daných informácií vidieť, že komentár zo strany Inštitútu finančnej politiky a následne uverejnené články v niektorých denníkoch nevychádzajú z komplexnej znalosti problematiky autorov, sú zavádzajúce a nepriaznivo ovplyvňujú verejnú mienku voči ťažbe hnedého uhlia na Slovensku.

Adriana Siváková,
tlačová hovorkyňa,
Hornonitrianske bane Prievidza, a.s.