Tatry sú slovenský symbol, potrebujú národnú debatu

Environmentalisti Paul Labovitz z americkej Správy národných parkov, Len Materman z Amerických riečnych komunít a Keith Mulrooney z Ochrany prírody prišli na Slovensko ponúknuť svoje skúsenosti pri hľadaní najlepšieho riešenia obnovy a ochrany najmenších veľhôr sveta.

Vysoké Tatry majú dvoch pánov - štátne lesy TANAP-u

a správu TANAP-u. Po víchrici sa dvojkoľajnosť vedenia naplno prejavila. Majú zo zákona povinnosť napĺňať hospodársky plán, ochranári zo správy národného parku musia podľa zákona chrániť prírodu. Ako sa vyhnúť konfliktom medzi týmito dvoma koncepciami?
P. L.: Tento problém máme aj u nás a neraz sa potvrdilo, že ochrana prírody a ekonomika sa vzájomne dopĺňajú. Strany sporu majú, prirodzene, na vec rôzne pohľady, no tie sa dajú zladiť. Dôležité je komunikovať čestne a otvorene. Zatiaľ sa mi zdá, že si strany veľmi nerozumejú, možno sa nechcú počúvať. Musia sa však naučiť vnímať argumenty a potreby tých druhých.
L. M.: Keď sa zodpovední dohodnú, zlepšenie ochrany prírody zvýši jej atraktívnosť, a teda aj možnosti ekonomického využitia chránenej oblasti. V USA máme veľa skúseností s tým, že chránené územia prinášajú zlepšenie ekonomických parametrov dotknutých oblastí. Väčšia ochrana znamená viac turistov. Samozrejme, potom treba dať viac peňazí na ochranu, aby turisti nespôsobovali zníženie hodnoty navštevovaného prostredia.
Nie je turistika pre prírodu priveľkou záťažou?
L. M.: Prečo? Masová turistika nemusí mať aj masové dôsledky. Nemyslím si, že v Tatrách treba stavať nové hotely. Tamojší ľudia by sa mali orientovať na prevádzku penziónov. V Tatrách je reálne zvýšiť možnosti ubytovania v existujúcich zdrojoch. Samozrejme, môžeme očakávať, že lobisti budú mať o výstavbu v Tatrách záujem.
K. M.: Postaviť okolo Tatier múr na ochranu prírody by nebol succes story - príbeh úspechu.
Les, ktorý padol po víchrici bol umelý. Niektorí ekológovia tvrdia, že keby bolo v Tatrách prirodzené zastúpenie listnatých stromov, kalamita by nemala takú podobu ako teraz...
K. M.: Keď vysádzali ten les, chceli, aby vyzeral tak, ako do minulého roka vyzeral. Príroda sa k tomuto plánu vyjadrila.
P. L.: Tu je dôležité podotknúť, že drevo, ktoré sa z Tatier vyviezlo, bude ako potenciálne hnojivo tatranskej prírode chýbať.
Okrem súboja dvoch koncepcií - ekologickej a ekonomickej, sa na Slovensku prejavili aj nezhody medzi ústrednou vládou a samosprávou. Má Bratislava právo rozhodovať o tom, ako budú vyzerať Tatry?
P. L. Vysoké Tatry sú národný symbol. Každý Slovák má právo povedať, ako chce, aby vyzerali. V živote som nebol v Aljašskom národnom parku, ale viem, čo by som tam nechcel vidieť. 
Vojtech Hollan