TASR s príspevkom štátu skončila v hospodárskom pluse

BRATISLAVA 2. septembra (WEBNOVINY) - V hospodárskom pluse 102 821 eur skončila za prvý polrok tohto roka Tlačová agentúra Slovenskej republiky. Uvádza sa to v Správe o činnosti TASR za 1. polrok 2009, ktorú prerokoval a dnes zobral na vedomie Výbor Národnej rady (NR) SR pre kultúru a médiá. Ako na rokovaní výboru povedal generálny riaditeľ tlačovej agentúry Jaroslav Rezník, agentúra je už druhý rok v pluse. Pritom od štátu dostala na základe zmluvy o poskytovaní služieb vo verejnom záujme uzavretej s ministerstvom kultúry príspevok 1 885 813 eur na bežné výdavky. Celkové výnosy agentúry predstavovali 1 999 333 eur a náklady spolu 1 896 512 eur.


Nový zákon o Tlačovej agentúre SR zmenil od 1. januára 2009 agentúru z príspevkovej organizácie rezortu kultúry na verejnoprávnu. Okrem príjmov z predaja spravodajstva je zdrojom jej príjmov aj príspevok od štátu na základe zmluvy o poskytovaní služieb vo verejnom záujme medzi ministerstvom kultúry a agentúrou. Svoje spravodajské produkty naďalej predáva, časť sprístupnila bezplatne na nekomerčné účely.

Koaliční poslanci za Smer-SD a SNS parlamentného výboru pre kultúru a médiá napadli spravodajstvo Slovenského rozhlasu. Počas rokovania o správach o činnosti Rozhlasovej rady a Dozornej komisie Slovenského rozhlasu a o činnosti Slovenského rozhlasu za 1. polrok 2009 vyjadrili pochybnosti o jeho objektivite a vyváženosti. Tvrdia, že rozhlas “politicky komentuje“. Člen výboru Ján Senko (Smer-SD) konkrétne označil za komentatívnu reláciu Z prvej ruky. Redaktori, ktorí ju robia, boli podľa neho politickými nominantmi. Naopak, členka výboru Ágnes Biró za opozičnú SMK verí, že Slovenský rozhlas nikdy nevyhovie politikom a nestratí svoju nezávislosť. Podporil ju aj člen a overovateľ výboru Gyula Bárdos (SMK), ktorý verí, že politické časy, keď sa diktovalo, kto má alebo nemá pracovať v médiách, sa už skončili. Generálna riaditeľka rozhlasu Miloslava Zemková výbor informovala, že relácia Z prvej ruky je od júna zrušená. Dôvodom bolo, že sa v nej ťažko zabezpečovala vyváženosť. Nebola zrušená na intervenciu žiadnej politickej strany, ale po upozorneniach z Rady pre vysielanie a retransmisiu a po ich vyhodnotení, uviedla. V rozhlase podľa jeho šéfky pracujú ľudia za celé politické spektrum. Nie je to dôvod na ich vyhodenie, pokiaľ im ich politické postoje nezasahujú do práce.

Nielen kritike programu rozhlasu, ale aj práce Rozhlasovej rady venoval pozornosť člen výboru Rafael Rafaj (SNS). Tvrdí, že rada svoje úlohy nezvláda pre neúčasť časti jej členov na rokovaní, neskoršie príchody, odchody, čím nie je uznášaniaschopná, mnohé témy nestihne prerokovať a málo rokuje o sťažnostiach. Bárdos by bol v tejto súvislosti rád, ak by dobrá dochádzka vládla aj vo výboroch parlamentu.

Výbor okrem správ o rozhlase dnes tiež prerokoval a schválil Správu o činnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky za 1. polrok 2009. Podpredsedníčka výboru Magdaléna Vášáryová (SDKÚ-DS) v rozprave upozornila na fakt, že správa neobsahuje mnohé informácie a výbor preto nemôže skutočne kontrolovať. Chýbali jej napríklad vyčíslenia úspor za služby dodávané na základe verejných obstarávaní či informácie o Redute – sídle Slovenskej filharmónie, z ktorého sa filharmonici museli tento rok vysídliť pre havarijný stav a nevyhnutnú rekonštrukciu. “Kasíno funguje, tak zrejme Reduta nejde spadnúť,“ konštatovala. Poslancov zaujímali úsporné opatrenia v rezorte kultúry. Štátny tajomník ministerstva kultúry pre médiá a audiovíziu Ivan Sečík informoval, že ministerstvo šetrí v súlade s rozhodnutím vlády a v prvej fáze by malo usporiť približne 10 miliónov eur. Dosiahne to najmä znížením kapitálových výdavkov – pozastavením rekonštrukcie Slovenskej národnej galérie a hradu Červený Kameň, skrátením výdavkov organizácií zriaďovaných ministerstvom a úsporami na ministerstve.

Sečík tiež informoval o stave príprav zmlúv štátu so Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom. Návrh zmluvy s televíziou je viac pripravený ako s rozhlasom. Rozhlas má totiž výhrady k pripomienkam ministerstva. Sečík však predpokladá, že tento mesiac sa návrhy dostanú do medzirezortného pripomienkového konania a následne do vlády. O príprave zmluvy so štátom informovala výbor aj generálna riaditeľka rozhlasu Miloslava Zemková. Počas rokovania uviedla, že po tohtotýždňovom rokovaní na ministerstve sa zatiaľ rozhlas s ministerstvom kultúry nedohodol na návrhu zmluvy so štátom. Problémom je výklad toho, čo by mal štát hradiť. Rozhlas chce, aby to bolo vysielanie RSI, no najmä terestrické vysielače. Ministerstvo by chcelo okrem iného platiť vybraný program, čo však rozhlas považuje za zásah do jeho programových právomocí, za možné ohrozenie jeho nezávislosti.

Problémy s kvalitou programu rezonovali počas rokovania mediálneho výboru parlamentu o správach o činnosti Rady Slovenskej televízie a Dozornej komisie Slovenskej televízie a o činnosti a hospodárení televízie za 1. polrok 2009. Výbor nie je spokojný s programom televízie. Poslanci pripúšťajú, že to spôsobuje zlá finančná situácia televízie. Problémy Slovenskej televízie však podľa podpredsedu výboru Dušana Jarjabka (Smer-SD) sú aj dôsledkom likvidácie vnútorného tvorivého prostredia televízie v minulosti. Zlepšenie by podľa predsedu Rady Slovenskej televízie Martina Kákoša mohli priniesť práve zmluvy so štátom. Kákoš pripustil, že imidž televízie nezlepšujú ani mediálne informácie o televízii, ale ani “prestrelky“ medzi vedením televízie a médiami. Generálny riaditeľ STV Štefan Nižňanský okrem iného zdôraznil, že STV patrí medzi najchudobnejšie verejnoprávne televízie v Európe.

SITA