TASR prinesie sériu reportáží o prezývkach obyvateľov miest a obcí

Bratislava 30. novembra (TASR) - Regióny mestá, dediny či osady mali odjakživa vlastné pomenovania, ktoré im dali ich zakladatelia alebo obyvatelia. Niektoré z nich svoje názvy zmenili a nebolo to vždy dobrovoľné. Ak už k tomu došlo, o zmene rozhodoval v minulosti nový majiteľ panstva a neskôr vládnuci režim, či už demokraticky alebo autoritatívne na základe ideológie, ktorú presadzoval.


Stávalo sa tak, že obce a mestá menili svoje mená v priebehu svojej existencie. Čo však zostávalo väčšinou zachované, boli prezývky obyvateľov, pretože tie si buď dávali sami, alebo im ich prisúdili obyvatelia susedných samospráv. Väčšinou išlo o prezývky, ktoré vznikali na základe rôznych okolností.

Ak obyvateľom nejakej dediny chutili pirohy a a často ich varili, v susedných obciach ich volali "pirohári". Keď u nich rástlo veľa čerešní, boli "čerešňári" a iné prezývky dostali, ak sa mládenci zvykli pobiť na zábavách. Takéto prezývky zvykli zotrvať aj niekoľko desaťročí či storočí, nemožno však povedať, že by nevznikali aj dnes.

Ľudové prezývky obyvateľov často využívajú aj novinári či spisovatelia, čím sa dostali do povedomie širokej verejnosti. Športovcom určite nie sú neznáme komentáre zo športových prenosov, kedy sa vo futbalovom zápase stretli "koňare" a "vraňare", ako zvykli nazývať večných rivalov Prešovčanov a Košičanov.

Zaujímavé sú aj reakcie obyvateľov miest a obcí, ktorí prezývky znášajú rôzne. Niektorí o sebe hrdo tvrdia, že sú "trogári" (prezývka Nitranov). Iní sa zasa cítia byť urazení, ak ich volajú prezývkou a považujú to za nadávku. Dôležité sú v týchto prípadoch iste okolnosti, za akých prezývky vznikali.

V priebehu decembra 2018 ponúkne TASR vo svojom spravodajskom servise sériu 20 reportáží, ktoré vysvetlia, ako a prečo mohli vzniknúť prezývky obyvateľov slovenských obcí a miest. V rámci rubriky Seriál vyjdú vychádzať v domácom a regionálnom servise vždy o 9. hodine.



Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR