Tamara Heribanová: Malá doba ľadová

Bratislava 10. januára (TASR) - Hovorí sa, že nemáš súdiť knihu podľa obalu. Existujú však aj prípady, keď sa za pútavou obálkou skrýva rovnako zaujímavé dielo, ktoré netreba obísť.


Hoci Tamaru Heribanovú spoznáva široká verejnosť najmä vďaka známemu menu, na knižnom trhu sa zapísala predovšetkým ako úspešná autorka detských knižiek s nádhernými obálkami. Debutovala však románom Predavačky bublín a napísala aj knižku, ktorá vyšla ako príloha k ženskému časopisu – Bola to len láska. Práve táto kniha sa stála základom a odrazovou dráhou pre jej najnovšie dielo – Malá doba ľadová. Hlavným motívom románu je osudová láska a obraz žien, ktoré sa prebíjajú súčasným citovo-chladným svetom.

Príbeh
Hrdinkou príbehu je Emma Jansenová, pracovníčka castingovej agentúry, pracovne schopná, no citovo nepoužiteľná súčasná žena. Spoločnosť jej robia sestry – úspešná modelka Laura, žijúca v zahraničí, a jej protiklad Hana, predpovedajúca svetovú pohromu spôsobenú konzumným životom. Všetky sú poznačené výchovou emocionálne-uzavretej matky, pre ktorú sa kamenná tvár stala spôsobom prežitia po emigrácii a smrti manžela. „Tváre, tváre, tváre. Stovky tvárí. Pozerám na ne, pozerám, ale moja zubná kefka v kúpeľni sa nemá o čo oprieť.“

Tri sestry spája rovnaký východiskový bod a situácia v rodine, absencia muža ich sprevádza celým životom. Hlavnou líniou príbehu je nenaplnený vzťah Emmy a Alexa. Mladučká Emma zažila lásku svojho života, no nedokázala ju prijať. Situáciu nemení ani čas, a tak sa obaja partneri zmietajú v bludnom kruhu. Tamare Heribanovej sa podarilo vytvoriť filmovú idylu, ktorá napriek istej nadnesenosti pôsobí prirodzene a neruší čitateľa. Nechýbajú metafory, znaky, filmové obrazy - neposlané listy, stretnutia v supermarkete.   Každá kapitola sa začína výrokom jednej z postáv. Ľahko sa tak s nimi stotožniť a spoznať ich charakter. Do dialógov sa autorka snaží vniesť myšlienku, postavy a ich konanie premyslene skladá a logicky zdôvodňuje. Našťastie, si neodpúšťa úlety pre pobavenie po vážnejších témach.

„Hovorila som si, ak toto má byť tá osudová láska, ďakujem pekne, s tou sa ja nepotrebujem zoznámiť.“ Laura Jansenová.

Na knihe najviac oceňujem to, ako sa spisovateľka pohrala s jazykom. Pri čítaní Malej doby ľadovej (použijúc výraz z knihy) „lingvisticky onanujeme“. Jej príbehu nechýba svižnosť, inovácia, a tak sa z „obyčajného“ románu stal zaujímavý knižný počin, ktorý do žánru upadajúceho často do klišé a pocitu „toto som už niekde čítal“ vnesie čerstvý vietor. Navyše, Heribanová sa autorsky posunula a v porovnaní s Predavačkami bublín postúpila niekoľko významných krokov vpred.

Knihu si obľúbia súčasné ženy, ktoré sa okrem bežných ženských tém rady zamýšľajú, kam speje tento svet, či akú úlohu má v ňom chlap. Celé„filozofovanie“ sa vezie na príjemnej vlne príbehu nenaplnenej osudovej lásky. Záver je ideálnou bodkou, sladkým vyvrcholením, popustením fantázie, s cieľom opäť vzbudiť pozornosť, a pozastavenie sa za desiatkami s ľahkosťou prečítaných strán.

Knihu netreba súdiť podľa obalu, ale ak je dobrý obsah, je super, ak je obálka kvalitatívne vyvážená. Vďaka ilustrátorke Petre Hilbert je všetko v rovnováhe.









Kniha na týždeň je projekt TASR, ktorý pripravujeme v spolupráci s recenzným portálom www.book.review.sk

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR