Taliani exhumujú Monu Lízu

Mona Líza.Foto: SITA/APRÍM 7. apríla (WEBNOVINY) - Taliani exhumujú telo ženy, ktorá mala slúžiť ako modelka pre slávneho maliara Leonarda da Vinciho a jeho slávny portrét Mona Líza. Informovali o tom v stredu na tlačovej konferencii výskumníci. Tíi chcú vyvrátiť alebo potvrdiť, či slávny úsmev na obraze naozaj patrí Lise Gherardini, ktorá podľa nedávno objavených dobových dokumentov zomrela v roku 1542 vo Florenciii. Výkopové práce na jej hrobe by sa mali začať koncom apríla, píše portál britskej spravodajskej stanice BBC.


Ako v stredu povedal známy výskumník Silvano Vinceti, cieľom je rozlúštiť záhadu starú niekoľko storočí a taktiež pochopiť, aké mal da Vinci vzťahy so svojimi modelmi. To by sa malo podariť analýzou DNA z pozostatkov lebky Gherardini a následne pomocou počítačovej techniky vytvoriť obraz jej tváre. Ten bude kľúčom k odpovedi na otázku, či slávny maliar na svojom obraze skutočne stvárnil úsmev ženy.


Muž či žena?

Vinceti vo februári vyhlásil, že modelom pre maľbu svetoznámej Mony Lízy bol učeň, dlhoročný spoločník a možno aj milenec Leonarda da Vinciho. Gian Giacomo Caprotti, známy aj ako Salai, pracoval s Leonardom od roku 1490 viac ako dve desaťročia. Niekoľko diel da Vinciho bolo vytvorených podľa Salaia a podobnosť jeho úst a nosa s Monou Lízou je podľa Vincetiho zarážajúca: "Salai bol Leonardov najobľúbenejší model. Leonardo určite použil Salaiove rysy v poslednej verzii Mony Lízy."

Nie je to prvýkrát čo sa Salaiove meno spája so slávnym obrazom, no niektorí vedci sú skeptickí. Pietro Marani, historik umenia a expert na diela Leonarda da Vinci označil túto teóriu za nepodloženú.

Mona Liza.Foto: SITA/APVinceti tvrdí, že obraz reprezentuje spojenie Leonardových vedeckých, umeleckých a filozofických presvedčení. Umelec na obraze pracoval v odlišných intervaloch počas mnohých rokov, počas ktorých bol vystavený rôznym vplyvom a zdrojom inšpirácie, vďaka ktorým plátno ukrýva plno symbolických odkazov. "Na Monu Lízu sa musíte pozerať na niekoľkých úrovniach, nie iba ako na portrét," vysvetľuje Vinceti.

Nevylučuje, že Gherardini mohla byť prvou inšpiráciou. Rovnako podľa neho mohla byť inšpiráciou aj šľachtičná Beatrice D'Este, manželka Ludovica Sforzu, vojvodu z Milána, na ktorého dvore Leonardo pôsobil. Leonardo podľa Vincetiho často vídal túto ženu pri práci na obraze Posledná večera pre kláštor Santa Maria delle Grazie, kam sa chodila modliť. Historici umenia tradične tvrdia, že Leonardo začal Monu Lízu maľovať v roku 1503, keď sa vrátil z Milána. Podľa Vincetiho však mohol začať už v deväťdesiatych rokoch ešte v Miláne.


S a L v očiach Mony

Silvano Vinceti je spisovateľ a znalec umenia, ktorý sa preslávil nájdením dlho stratených kostí Caravaggia. Kombinuje najmodernejšie technológie s tradičným pátraním v knižniciach. Pred niekoľkými týždňami po analýze vysokokvalitných skenov Mony Lízy Vinceti tvrdil, že našiel písmená S a L v očiach postavy a číslo 72 bol oblúkovitým mostom v pozadí. Podľa neho môže mať tento nález niekoľko významov: písmeno S odkazuje na Salaia a Sforzovcov, ktorí vládli v Miláne, zatiaľ čo L vedie k nemu samému a Lise Gherardini.

Marani, expert na Leonarda da Vinciho však tvrdí, že najmenej tri historické dokumenty dokazujú, že skutočnou predlohou bola Gherardini. Podľa neho neexistujú žiadne známe maľby Salaia, i keď priznal možnosť, že mladý učeň bol modelom pre diela ako Ján Krstiteľ. Varoval však pred hľadaním prílišných podobností medzi dvoma dielami.

Svetoznámy portrét je vystavený v múzeu Louvre v Paríži.