|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Utorok 5.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Imrich
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
21. júla 2011
Talapka na opätovnom pojednávaní pozemkovej kauzy
PEZINOK 21. júla (WEBNOVINY) – Podnikateľ Cyril Talapka, známy postavením čiernej stavby luxusného sídla pri železnici v obci Réca, sa dnes objavil pred novinármi. Stalo sa to začiatku opätovného prejednávania prípadu, ktorý so ...
Zdieľať
PEZINOK 21. júla (WEBNOVINY) – Podnikateľ Cyril Talapka, známy postavením čiernej stavby luxusného sídla pri železnici v obci Réca, sa dnes objavil pred novinármi. Stalo sa to začiatku opätovného prejednávania prípadu, ktorý so spomínanou stavbou nesúvisí. Cyril Talapka je totiž obžalovaný v kauze pôvodne žalovanej ako sprenevera pri vykupovaní pozemkov pri obci Réca. Okresný aj krajský súd ho síce oslobodili spod obžaloby, ale dovolací senát Najvyššieho súdu SR zrušil 7. apríla oslobodzujúci rozsudok a prípad vrátil okresnému súdu.
Najvyšší súd sa prípadom zaoberal na základe dovolania generálneho prokurátora, ktorý namietal, že súd mal prekvalifikovať prípad zo sprenevery na podvod. Podľa verdiktu NS SR musí prípad opäť prerokovať a rozhodnúť okresný súd, ktorý sa musí zaoberať aj právnou kvalifikáciou konania. Navrhuje aj pribratie znalca, ktorý by odhadol trhovú hodnotu nakupovaných pozemkov.
Vypočúvanie poškodeného
Prokurátor dnes navrhol vypočuť poškodeného, prípadne urobiť konfrontáciu s obžalovaným a aj výsluchy ďalších svedkov. Obhajca obžalovaného Peter Vačok vyhlásil, že je v praxi 30 rokov a z rozhodnutí NS SR vždy čerpal a riadil sa ním. V konkrétnom rozhodnutí dovolacieho senátu v tomto prípade však vidí nedostatky, ktoré podľa neho odporujú zákonu. Upozornil, že vo verdikte sa uvádza, že až po doplnení dokazovania a vyhodnotení dôkazov budú môcť súdy ustáliť, či obžalovaný naplnil znaky sprenevery alebo podvodu a podľa Vačoka aj to, či je vinný alebo nevinný. NS podľa neho nerešpektuje platnú právnu úpravu a vychádza z minulosti, že môže kedykoľvek a akokoľvek sa vyjadriť k skutkovým otázkam, čo dnes legislatíva neumožňuje. „Je to smutné, že sme v patovej situácii,“ povedal na súde. Cyril Talapka vyhlásil na súde, že bude rád konfrontovaný s poškodeným, lebo sa podľa neho preukáže, aká je pravda. Zástupca poškodených Peter Filip si myslí, že NS jasne uviedol, že konanie obžalovaného je trestným činom a žiadna patová situácia nenastala.
Aj sudca si myslí, že po verdikte dovolacieho súdu sa dostali do patovej situácie, ale ako viackrát pripomenul, verdiktom sa musia riadiť. Dovolací senát NS vo verdikte konštatoval, že konanie je trestným činom, ale na druhej strane nariadil aj dokazovanie, ktorým treba zistiť, či sú naplnené znaky sprenevery alebo podvodu. Dokazovanie by pritom malo predchádzať posúdeniu trestnosti, na čo upozorňoval aj obhajca obžalovaného Napokon senát rozhodol, že dokazovanie sa doplní a prípad odročil na 3. októbra.
Prokuratúra žaloval Talapku za spreneveru
Cyrila Talapka žalovala prokuratúra v novembri 2008 za spreneveru. Prijal 63 miliónov korún od spoločnosti Esterházy medzi rokmi 2004 až 2006, po tom, ako jej predstavenstvo odsúhlasilo investičnú akciu pozemky Senec. Podnikateľ mal skupovať pre spoločnosť do 50 hektárov pozemkov v okolí obce Réca. Podľa predstaviteľov spoločnosti sa zaviazal, že predloží vyúčtovanie, ale neurobil to a vyhýbal sa im. Podľa obžaloby ním zakúpené pozemky nepreviedol, peniaze použil na nákup pozemkov pre seba a zabezpečil si nimi úvery 30 a 20 miliónov korún. Spôsobil tak škodu vyše 196 miliónov korún. Okresný súd v Pezinku ho v roku 2009 oslobodil s tým, že skutok nie je trestným činom. Prokuratúra neuspela s odvolaním na krajskom súde, 6. mája 2010 ho zamietli.
Potom podal dovolanie generálny prokurátor. Podľa neho ak krajský a okresný súd takto zistil a vyhodnotil stav, mal konanie posudzovať aj podľa iných ustanovení trestného zákona, mal ho vyhodnotiť, že je to podvod. Súdy ustálili konanie v prvej fáze, keď Cyril Talapka nakúpil pozemky za peniaze spoločnosti do ich vlastníctva a v druhej fáze, keď kupoval pozemky do svojho vlastníctva a nepreviedol ich. Podľa dovolania bolo problémom, že predstavenstvu neuviedol, že pozemky bude nadobúdať so svojou manželkou a tak bude potrebný jej súhlas pri prevodoch, lebo so spoločnosťou nemala zmluvu. Spoločnosť tak podľa dovolania uviedol do omylu.
Podnikateľ sa bránil tým, že mala byť uzavretá dohoda, že za vykúpené pozemky dostane po 300 Sk za meter štvorcový, čo sa menilo – cena sa vraj znižovala. Spoločnosti vrátil podľa svojich tvrdení 22 miliónov korún. Našiel aj investora, ktorý vinkuloval 40 miliónov korún, ak spoločnosť vráti 14 hektárov, ktoré on už na nich previedol. To však odmietli, chceli pozemky, nie peniaze. Obhajca podnikateľa Peter Vačok na najvyššom súde argumentoval, že jeho klient musel pozemky kupovať spolu s manželkou, lebo nemá zúžené bezpodielové vlastníctvo manželov.
NS SR zistil
NS SR konštatoval, že Cyril Talapka musel skutočne nakupovať s manželkou. Na druhej strane ale za zverené peniaze získal majetok, ktorý nechcel vrátiť poškodenej strane a na základe pozemkov získal aj úver od banky. „Tým nepochybne…poškodil tú organizáciu, ktorá mu tie peniaze zverila. Jednoducho povedané, v podstate bez koruny prišiel k slušnému majetku, k získaniu úverov od bánk, lebo inak by túto výhodu nezískal,“ zdôvodnil predseda dovolacieho senátu NS SR, ktorý v tomto smere vidí nezákonné konanie, „ktoré je možné a nutné kvalifikovať ako trestný čin.“ NS SR sa nestotožnil ani so spôsobom stanovenia škody a nariadil v tomto smere nové dokazovanie.
Najvyšší súd sa prípadom zaoberal na základe dovolania generálneho prokurátora, ktorý namietal, že súd mal prekvalifikovať prípad zo sprenevery na podvod. Podľa verdiktu NS SR musí prípad opäť prerokovať a rozhodnúť okresný súd, ktorý sa musí zaoberať aj právnou kvalifikáciou konania. Navrhuje aj pribratie znalca, ktorý by odhadol trhovú hodnotu nakupovaných pozemkov.
Vypočúvanie poškodeného
Prokurátor dnes navrhol vypočuť poškodeného, prípadne urobiť konfrontáciu s obžalovaným a aj výsluchy ďalších svedkov. Obhajca obžalovaného Peter Vačok vyhlásil, že je v praxi 30 rokov a z rozhodnutí NS SR vždy čerpal a riadil sa ním. V konkrétnom rozhodnutí dovolacieho senátu v tomto prípade však vidí nedostatky, ktoré podľa neho odporujú zákonu. Upozornil, že vo verdikte sa uvádza, že až po doplnení dokazovania a vyhodnotení dôkazov budú môcť súdy ustáliť, či obžalovaný naplnil znaky sprenevery alebo podvodu a podľa Vačoka aj to, či je vinný alebo nevinný. NS podľa neho nerešpektuje platnú právnu úpravu a vychádza z minulosti, že môže kedykoľvek a akokoľvek sa vyjadriť k skutkovým otázkam, čo dnes legislatíva neumožňuje. „Je to smutné, že sme v patovej situácii,“ povedal na súde. Cyril Talapka vyhlásil na súde, že bude rád konfrontovaný s poškodeným, lebo sa podľa neho preukáže, aká je pravda. Zástupca poškodených Peter Filip si myslí, že NS jasne uviedol, že konanie obžalovaného je trestným činom a žiadna patová situácia nenastala.
Aj sudca si myslí, že po verdikte dovolacieho súdu sa dostali do patovej situácie, ale ako viackrát pripomenul, verdiktom sa musia riadiť. Dovolací senát NS vo verdikte konštatoval, že konanie je trestným činom, ale na druhej strane nariadil aj dokazovanie, ktorým treba zistiť, či sú naplnené znaky sprenevery alebo podvodu. Dokazovanie by pritom malo predchádzať posúdeniu trestnosti, na čo upozorňoval aj obhajca obžalovaného Napokon senát rozhodol, že dokazovanie sa doplní a prípad odročil na 3. októbra.
Prokuratúra žaloval Talapku za spreneveru
Cyrila Talapka žalovala prokuratúra v novembri 2008 za spreneveru. Prijal 63 miliónov korún od spoločnosti Esterházy medzi rokmi 2004 až 2006, po tom, ako jej predstavenstvo odsúhlasilo investičnú akciu pozemky Senec. Podnikateľ mal skupovať pre spoločnosť do 50 hektárov pozemkov v okolí obce Réca. Podľa predstaviteľov spoločnosti sa zaviazal, že predloží vyúčtovanie, ale neurobil to a vyhýbal sa im. Podľa obžaloby ním zakúpené pozemky nepreviedol, peniaze použil na nákup pozemkov pre seba a zabezpečil si nimi úvery 30 a 20 miliónov korún. Spôsobil tak škodu vyše 196 miliónov korún. Okresný súd v Pezinku ho v roku 2009 oslobodil s tým, že skutok nie je trestným činom. Prokuratúra neuspela s odvolaním na krajskom súde, 6. mája 2010 ho zamietli.
Potom podal dovolanie generálny prokurátor. Podľa neho ak krajský a okresný súd takto zistil a vyhodnotil stav, mal konanie posudzovať aj podľa iných ustanovení trestného zákona, mal ho vyhodnotiť, že je to podvod. Súdy ustálili konanie v prvej fáze, keď Cyril Talapka nakúpil pozemky za peniaze spoločnosti do ich vlastníctva a v druhej fáze, keď kupoval pozemky do svojho vlastníctva a nepreviedol ich. Podľa dovolania bolo problémom, že predstavenstvu neuviedol, že pozemky bude nadobúdať so svojou manželkou a tak bude potrebný jej súhlas pri prevodoch, lebo so spoločnosťou nemala zmluvu. Spoločnosť tak podľa dovolania uviedol do omylu.
Podnikateľ sa bránil tým, že mala byť uzavretá dohoda, že za vykúpené pozemky dostane po 300 Sk za meter štvorcový, čo sa menilo – cena sa vraj znižovala. Spoločnosti vrátil podľa svojich tvrdení 22 miliónov korún. Našiel aj investora, ktorý vinkuloval 40 miliónov korún, ak spoločnosť vráti 14 hektárov, ktoré on už na nich previedol. To však odmietli, chceli pozemky, nie peniaze. Obhajca podnikateľa Peter Vačok na najvyššom súde argumentoval, že jeho klient musel pozemky kupovať spolu s manželkou, lebo nemá zúžené bezpodielové vlastníctvo manželov.
NS SR zistil
NS SR konštatoval, že Cyril Talapka musel skutočne nakupovať s manželkou. Na druhej strane ale za zverené peniaze získal majetok, ktorý nechcel vrátiť poškodenej strane a na základe pozemkov získal aj úver od banky. „Tým nepochybne…poškodil tú organizáciu, ktorá mu tie peniaze zverila. Jednoducho povedané, v podstate bez koruny prišiel k slušnému majetku, k získaniu úverov od bánk, lebo inak by túto výhodu nezískal,“ zdôvodnil predseda dovolacieho senátu NS SR, ktorý v tomto smere vidí nezákonné konanie, „ktoré je možné a nutné kvalifikovať ako trestný čin.“ NS SR sa nestotožnil ani so spôsobom stanovenia škody a nariadil v tomto smere nové dokazovanie.