Takto sa fašiangovalo v Žiline a Rimavskej Sobote

Vo fašiangovom sprievode prešlo v Žiline vyše 500 masiek

Sprievod vyše 500 masiek zo Slovenska a Českej republiky dnes prešiel centrom Žiliny počas otvorenia 12. ročníka Žilinského festivalu fašiangových masiek.

Vedúca odboru kultúry, športu, cestovného ruchu a miestneho rozvoja Mestského úradu (MsÚ) v Žiline Ingrid Dolníková doplnila, že v sprievode sa predstavili súbory zo žilinského regiónu, východného Slovenska a hostia z divadla Kvelb v Českých Budejoviciach. "Novinkou festivalu bolo rozdávanie škrabošiek divákom na Mariánskom námestí, aby sa stali súčasťou programu a vytvorili festivalovú atmosféru. Osobnosťou karnevalu bola tento rok známa žilinská knihárka Lida Mlichová," uviedla Dolníková.

V programe na Mariánskom námestí sa predstavili rôzne folklórne súbory a nechýbalo pochovávanie basy a na záver vystúpila hudobná skupina LOJZO. "Sprievodnými podujatiami festivalu fašiangových masiek sú program Ľúbezná krása Folklórneho súboru Rozsutec v sobotu 6. februára v Mestskom divadle Žilina a výstava Masky zimnej lásky – radovánky a krása v bielom Antona Fialu a Ivana Köhlera, ktorá je sprístupnená do 13. februára 2016 v administratívnej budove Považského múzea v Žiline," dodala Dolníková.
 

Pochôdzky Rimavskou Sobotou uzavreli tohtoročnú fašiangovú sezónu

Fašiangové pochôdzky mestom a sprievodný kultúrny program v podaní šiestich folklórnych súborov z celého okresu dnes popoludní uzavreli fašiangovú sezónu v Rimavskej Sobote. Toto tradičné regionálne podujatie s názvom Fašiangy sa krátia zorganizovalo už po desiaty raz Gemersko-malohontské osvetové stredisko (GMOS) spolu s Centrom voľného času Relax a Mestským kultúrnym strediskom.

„Týmto spôsobom si pripomíname fašiangy, ktoré sa končia budúcu stredu. Potom nastane 40-dňový pôst a po ňom veľkonočné obdobie,“ uviedla Stanislava Zvarová, odborná pracovníčka pre folklór z GMOS. Dodala, že súčasťou akcie bola aj výtvarná súťaž Fašiangy v Gemeri a Malohonte. „Dnes po pochôdzkach mestom prebehla jej vernisáž a celý program sme zakončili scénickým predstavením vrátane pochovávania basy,“ načrtla Zvarová s tým, že tento zvyk je považovaný za úplné uzavretie fašiangového obdobia.

Tohtoročných fašiangových pochôdzok v R. Sobote sa zúčastnili folkloristi zo súborov Vepor, Mladosť, Lieskovček, Háj, Hájik a Rimavan. „V sprievode však boli aj deti z materskej škôlky a členovia klubu Etnohis pri ZŠ na Daxnerovej ulici. Zastúpenie mal aj Miestny odbor Matice slovenskej,“ dodala Zvarová.

Tradície ľudových fašiangových osláv v regióne Gemer a Malohont v minulosti zanikli, podľa Zvarovej ich však stále zachovávajú folklórne kolektívy a nastáva dokonca výraznejšie oživenie týchto zvykov na dedinách. „Momentálne sú populárne fašiangové zabíjačky a v rôznych obciach robia aj fašiangové pochôdzky, spojené so zábavou,“ podotkla.

Fašiangy boli kedysi obdobím, keď sa organizovali bujaré zábavy a vládla uvoľnenejšia atmosféra. „Ľudia sa prezliekali do masiek, organizovali fašiangové hody. V tomto čase sa už netkalo, neboli priadky, ani na poli sa nerobilo, keďže ešte stále trvala zima. Ľudia však stále mali aké-také zásoby v komorách, takže si mohli dovoliť trochu hodovania a oddychu,“ vysvetlila Zvarová s tým, že šlo celkovo o obdobie veselosti a radosti. „Masky navyše trochu skrývali identitu ľudí, takže aj tí, ktorí boli inokedy vážnejší, sa v tomto čase trochu odviazali, zaspievali si a zatancovali,“ zakončila folkloristka.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR