|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Pondelok 23.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Nadežda
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
20. júla 2010
Takmer 200 Turkov obvinili z plánovania prevratu
Turecké orgány v pondelok vzniesli obvinenia voči 196 osobám, ktoré podozrievajú z ...
Zdieľať
V Turecku žije veľa ľudí, ktorí sú nespokojní s režimom a neboja sa to dať najavo. Ilustračné foto
Foto: SITA/AP
ISTANBUL 20. júla () - Turecké orgány v pondelok vzniesli obvinenia voči 196 osobám, ktoré podozrievajú z plánovania prevratu proti tamojšej vláde s náboženskými koreňmi. Informovala o tom tlačová agentúra Anadolu, podľa ktorej je medzi obvinenými viacero bývalých dôstojníkov tureckej armády. Za hlavného podozrivého a organizátora údajného sprisahania s cieľom zosadiť vládu Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP) príslušný spis označuje bývalého generála Çetina Dogana. Svoj plán mal zdôvodňovať tvrdením, že "turecký štát sa začal dostávať pod vplyv protisekulárnych a spiatočníckych živlov", citovala z obžaloby agentúra Anadolu. Z účasti na protivládnom sprisahaní, ktoré údajne vzniklo krátko po nástupe AKP k moci v novembri 2002, sa budú zodpovedať aj bývalý veliteľ námorných síl Özden Örnek, bývalý veliteľ letectva Halil Ibrahim Firtina či bývalý generál Ergin Saygun. Podľa informácií na internetovej stránke denníka Hürriyet je medzi obvinenými vyše 30 bývalých alebo slúžiacich vojakov.
Ako uvádza Anadolu, vyšetrovatelia pripisujú všetkým obvineným podiel na "pokuse zosadiť vládu alebo zabrániť jej v plnení svojích povinností použitím sily a násilia", čo je zločin, za ktorý im hrozí 15 až 20 rokov vo väzení. Plán s kódovým označením Operácia kladivo mal byť realizovaný v niekoľkých fázach, pričom prvá z nich mala "vytvoriť podmienky na prevzatie moci armádou uvrhnutím krajiny do chaosu a nepokojov". Podľa vyšetrovateľov organizátori plánovali bombové útoky na mešity v Istanbule a chceli tiež umelo zvýšiť napätie vo vzťahoch medzi Tureckom a Gréckom.
Zástancov tureckého sekulárneho systému znepokojuje spôsob vládnutia AKP, ktorá je pri moci od roku 2002. Tá sa podľa nich snaží súčasné zriadenie nahradiť režimom založeným na islamskom práve šaría. AKP svoje náboženské korene nepopiera, odmieta však prívlastok islamská. Turecko od roku 1960 zažilo štyri vojenské prevraty, pri ktorých armáda prevzala úlohu ochrancu sekulárneho zriadenia.
SITA/AFP
ISTANBUL 20. júla () - Turecké orgány v pondelok vzniesli obvinenia voči 196 osobám, ktoré podozrievajú z plánovania prevratu proti tamojšej vláde s náboženskými koreňmi. Informovala o tom tlačová agentúra Anadolu, podľa ktorej je medzi obvinenými viacero bývalých dôstojníkov tureckej armády. Za hlavného podozrivého a organizátora údajného sprisahania s cieľom zosadiť vládu Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP) príslušný spis označuje bývalého generála Çetina Dogana. Svoj plán mal zdôvodňovať tvrdením, že "turecký štát sa začal dostávať pod vplyv protisekulárnych a spiatočníckych živlov", citovala z obžaloby agentúra Anadolu. Z účasti na protivládnom sprisahaní, ktoré údajne vzniklo krátko po nástupe AKP k moci v novembri 2002, sa budú zodpovedať aj bývalý veliteľ námorných síl Özden Örnek, bývalý veliteľ letectva Halil Ibrahim Firtina či bývalý generál Ergin Saygun. Podľa informácií na internetovej stránke denníka Hürriyet je medzi obvinenými vyše 30 bývalých alebo slúžiacich vojakov.
Ako uvádza Anadolu, vyšetrovatelia pripisujú všetkým obvineným podiel na "pokuse zosadiť vládu alebo zabrániť jej v plnení svojích povinností použitím sily a násilia", čo je zločin, za ktorý im hrozí 15 až 20 rokov vo väzení. Plán s kódovým označením Operácia kladivo mal byť realizovaný v niekoľkých fázach, pričom prvá z nich mala "vytvoriť podmienky na prevzatie moci armádou uvrhnutím krajiny do chaosu a nepokojov". Podľa vyšetrovateľov organizátori plánovali bombové útoky na mešity v Istanbule a chceli tiež umelo zvýšiť napätie vo vzťahoch medzi Tureckom a Gréckom.
Zástancov tureckého sekulárneho systému znepokojuje spôsob vládnutia AKP, ktorá je pri moci od roku 2002. Tá sa podľa nich snaží súčasné zriadenie nahradiť režimom založeným na islamskom práve šaría. AKP svoje náboženské korene nepopiera, odmieta však prívlastok islamská. Turecko od roku 1960 zažilo štyri vojenské prevraty, pri ktorých armáda prevzala úlohu ochrancu sekulárneho zriadenia.
SITA/AFP