Tak sa mi vidí

Reč je, pochopiteľne, o reakciách politikov na vzrušujúcu spoveď padlej poslankyne potvrdzujúcej transformáciu parlamentu na obchodnú spoločnosť. Ak vám nekonvenuje metafora so pštrosou kolóniou, naporúdzi je niekoľko ďalších - náhodne vyberám citát z barda normalizačných a revolučných rokov: „kupčíci vyděšení hledí do misálu.“ Koaliční lídri sa teda štítivo odvrátili od pohľadu na „politický suterén“ (mimochodom, tak sa mi vidí, že eštebáci hojne využívali tak nahrávanie, ako aj podplácanie) a s úzkosťou rátajú dni, keď policajná expertíza bude musieť potvrdiť, že nahrávka je autentická. To by však mal byť rozpočet už schválený (veď obchodovať treba aj v ťažkých časoch) a pokojnému dovládnutiu by už nič nemalo stáť v ceste. Až potom politici vytiahnu hlavy, otrepú si piesok z vlasov a rozhorčene odsúdia nedemokratickú prax. Ak aj budú politické obete, tak len tie, ktoré bude nutné obetovať na zachovanie dekóru (najväčšie šance má naivka, ktorá si chcela vyliať srdce a dala sa nachytať). Ako však už predznamenal šéf parlamentu, to ešte neznamená, že všetkých 150 poslancov je skorumpovaných, to  určite nie. Mne sa však vidí, že kupovanie poslancov je odporný čin a že je v záujme celej krajiny čím skôr vyhnať kupcov z parlamentu. Čoraz viac totiž stráca charakteristické znaky chrámu demokracie a čoraz viac sa podobá na Augiášov chliev.  

 

                                  
Ivan Čeredejev