Chýba oná povestná politická vôľa. Fico síce dlhodobo (a od návštevy Zemana s ešte väčšou vervou) ide „vláde po krku“, krk je však privysoko, ergo, mladý rozhnevaný ľavičiar je stále prikrátky. Aby dosiahol vláde na krk, potreboval by, aby mu nezávislí podržali stolček. Lenže čo by tí držali! S koncom volebného obdobia sa im automaticky končí rola lukratívneho jazýčka na váhach a začína sa krušné obdobie hľadania menej výnosných zdrojov dôchodkového zabezpečenia. Nuž, nepodržia. Mečiar by možno podržal, dlhodobo však prehráva boj o voliča práve s Ficom a na zvrátenie nepriaznivého trendu potrebuje viac času, než je ochotný priznať na verejnosti. Čerstvo opozičná liberálna rota potrebuje času ešte oveľa viac - na sformovanie po koaličných laviciach rozprášených šíkov. Čím neskôr budú voľby, tým väčšia je šanca na resuscitáciu strany. Jedinou schodnou cestou k predčasným voľbám sa mi vidí navŕšenie základného opozičného imania z radov nezávislého parlamentného bahna (výraz to z dôb Francúzskej revolúcie) rovnakými prostriedkami, aké používa roky tak podceňovaný premiér. Lenže tak sa mi vidí, že jednoduchšie by bolo poraziť ho v maratóne. Akosi nám tá jeseň chladne... (ič)