Tak sa mi vidí

Neviem ako vám, ale mne znie čarovné slovíčko morálka podozrivo aj z kazateľnice (bez urážky). A v súvislosti s politikou sa mi v mysli automaticky ukladá do folderu s nápisom „zlodej kričí, chyťte zlodeja“. Morálka sa v politike vyskytuje oveľa viac ako prostriedok než ako princíp. Len si všimnime napríklad búrlivý vývoj postoja zvyšku koalície k Ruskovým zmenkám. Od poukázania na súkromnú záležitosť predsedu liberálov až po ohnivý meč exkomunikácie z koaličného raja. Miera rozhorčenia sa dá v tomto prípade vyjadriť matematicky: je priamoúmerná počtu neformálnych konzultácií premiéra s liberálnymi poslancami neschopnými znášať metódy svojho straníckeho šéfa. Je mi, mimochodom, do popuku, keď vidím hlúčik mužov ozdobených vkusnými kravatami a rumencom krivdy na dovolenkovým slnkom opálených sympatických tvárach plných etiky, odhodlaných vrátiť stranu jej voličom. Oveľa viac než stelesnenie politickej morálky pripomínajú stelesnenie politického obchodu. A čo také Miklošovo promptné hodnotenie (nekompetentné riadenie) pôsobenia kolegu odstaveného z postu ministra hospodárstva? Jeho výrok, myslím, dostatočne dokumentuje, že v porovnaní s vládou je miera kolegiality väčšia na hociktorom bitúnku. Väčšinou smerom k publiku príliš exaltovaný Fico tentoraz udrel po hlavičke úplne presne: v Ruskovej afére vôbec nejde o morálku, etiku, či, božeuchovaj, o slušnosť, ale len a len o posilnenie či oslabenie mocenských pozícií - jedno, či v súvislosti, alebo bez súvislosti s finišujúcou privatizáciou. Tak sa mi vidí, že ak sa politici oháňajú morálkou, je potrebné zvýšiť ostražitosť.
 
Ivan Čeredejev