|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Piatok 22.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Cecília
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
05. septembra 2005
Tajné mesto láka turistov
Ešte v polovici 90. rokov patrilo ukrajinské mesto na Kryme Balaklava k najstráženejším vojenským tajomstvám bývalého Sovietskeho zväzu. Prístup doň mali cudzinci zakázaný a aj sovietski občania tam smeli iba na zvláštne povolenie.
Zdieľať
V súčasnosti začali navštevovať opustený komplex aj zahraniční turisti, hoci zatiaľ môžu obdivovať iba prázdne tunely spevnené železobetónom. V časoch Krymskej vojny (1853-1856) bola Balaklava britskou vojenskou základňou.
Novou kapitolou v pestrých dejinách Balaklavy bolo obdobie po skončení druhej svetovej vojny. Sovietsky diktátor Jozef Stalin v roku 1949 prikázal „Projektom 856 GTU“ vybudovať v Balaklave supertajnú podzemnú ponorkovú základňu. Základňa mala odolať až päťnásobne silnejším jadrovým úderom hirošimskej bomby. Stavitelia museli do žulového vrchu na západnom výbežku pohoria Tavros vysekať oblúkovité kanály a doky v dĺžke asi kilometer, ktoré ústili do priľahlej morskej zátoky. Odstránili vyše 200 000 kubických metrov skaly. Do roku 1963 sa táto podzemná základňa rozšírila o obrovské nádrže na naftu a sklad jadrových rakiet. Výkonné vetracie a klimatizačné zariadenie tam udržiavalo stálu teplotu.
Rozpad ZSSR v roku 1991 znamenal koniec aj pre základňu, lebo sa nachádzala na ukrajinskom území. Kyjev sa na naliehanie Západu vzdal svojho jadrového arzenálu a pre vysoké náklady sa zriekol aj vlastnej ponorkovej flotily. Posledné ponorky presunulo Rusko v roku 1994 do 15 kilometrov vzdialeného Sevastopolu, kde môžu na základe medzištátnej zmluvy v tomto dnes ukrajinskom prístavnom meste kotviť do roku 2017 lode ruskej Čiernomorskej flotily.
Po odchode Rusov zariadenia základne rýchlo povykrádali zlodeji. Až v roku 2002 rozhodol vtedajší prezident Leonid Kučma o vytvorení námorného múzea v teraz už nadbytočných bunkroch. Zatiaľ sa však toho príliš neurobilo. Zvedaví turisti môžu vidieť iba niekoľko informačných tabúľ, húfnicu a zhrdzavenú ponorkovú kotvu. Múzeum plánuje nákup vyradenej ponorky a v budúcnosti by v tomto betónovom relikte studenej vojny chcelo vytvoriť najväčšiu zbierku zbraní na svete.
(apl, SZ, internet)