T.Kováč nemôže na august zabudnúť, na pietny akt ale nešiel

KOŠICE 21. augusta (WEBNOVINY) - Hold pamiatke šiestich zabitých pri príchode vojsk Varšavskej zmluvy do Košíc vzdali dnes položením vencov k pamätnej tabuli na Hlavnej ulici podpredseda vlády Dušan Čaplovič, predstavitelia Svetového združenia bývalých československých politických väzňov, Konfederácie politických väzňov a košickí viceprimátori.

"V šesťdesiatom ôsmom nás okrem Juhoslávie zradil celý svet. Bol to experiment, ktorý nevyšiel. Bol to rok plný nádejí a po príchode vojsk rok trpkých sklamaní," povedal Čaplovič na stretnutí s hosťami v košickej historickej radnici. Atmosféru narušil mestský poslanec Alfonz Halenár, ktorý sem prišiel s transparentom, že všetci komunisti počnúc Dubčekom a končiac Ficom súhlasili s príchodom vojsk Varšavskej zmluvy. S týmto transparentom sa zjavil aj pri kladení vencov.

Na spomienkovom pietnom akte sa nezúčastnil nik z pozostalých po obetiach. Neprišiel ani Tibor Kováč, jeden z mála žijúcich zranených. "Na august 68 zabudnúť nemôžem, ale nenávisť či hnev už necítim. A čo mám oslavovať, že som odvtedy na vozíku? Neprišiel som, lebo pozvánku som dostal len dnes ráno a pre mňa vybrať sa na invalidnom vozíku do mesta nie je taká jednoduchá vec, to tí páni z mesta dobre vedia. Ja sa pri tabuli zavše zastavím, vyhovuje mi, keď som tam sám," povedal v rozhovore pre agentúru SITA Kováč.

Tibor Kováč mal vtedy 31 rokov a pracoval ako dokumentárny fotograf v dnešnom Slovenskom technickom múzeu. Celý deň fotografoval okupantov, prežil i streľbu v centre mesta, po ktorej ostali ležať na dlažbe mŕtvi a ranení. ,,Už bolo pološero, keď som sa vracal z práce. Čakal som na zastávke na Námestí osloboditeľov, keď som zacítil prudkú, ostrú bolesť. Dostal som guľku do hlavy. Vďaka lekárom som sa druhý raz narodil. No zároveň som sa dozvedel, že už nikdy nebudem chodiť," spomína Tibor Kováč. Doložil, že si ho vo vyľudnenom meste vzal na mušku nejaký ostreľovač. Ešte v nemocnici ho vypočúvali, rovnako jeho príbuzných. Len vďaka dobrým priateľom sa dostal do rúk českých špecialistov, ktorí mu pomohli. Osem rokov strávil v ústave v Prešove. Rehabilitoval, lepil papierové škatuľky na syry za smiešnych dvadsať korún na deň. Z nich si našetril na nový fotoaparát. Zvečnil ním udalosti novembra 89 v Košiciach. Celé tie dlhé roky na vyvolanie čakali aj negatívy, ktoré nafotil v prvý deň príchodu vojakov. ,,Privítal som zmenu, ale žiaľ, teraz po rokoch zisťujem, že sa ani zďaleka nenaplnili moje očakávania. Za socializmu som bol proskribovaný, no aj po novembri som zostal akoby odstrčený," trpko konštatuje Kováč. Chuť žiť a tvoriť ho však neopustila.

SITA