Systém zneužívania politickej moci dokumentuje zborník Politickí väzni

Bratislava 13. marca (TASR) – Prinášať pravdivé fakty o našej histórii chce organizácia Politickí väzni Zväz protikomunistického odboja (PV ZPKO). Nedávno vydala zborník z vedeckej konferencie konanej koncom minulého roka v Smoleniciach pod názvom Politickí väzni v 20. storočí. Aj preto, že podľa jej organizátorov sa slovenské médiá stále málo venujú donedávna tabuizovaným témam a nielen mladá generácia má málo objektívnych informácií.


Predseda PV ZPKO Ján Litecký Šveda sa zamýšľa nad komunistickou minulosťou a pýta sa, ako mohol kvalitne fungovať režim, ktorý z radov právoplatných občanov vylúčil demokratov, ľudákov, aristokratov, dôstojníkov, kňazov, veriacich, podnikateľov, živnostníkov, Židov, väčšinu literátov a umelcov?

"Zaujímavé je, že dodnes nájdeme lúmenov, ktorí sú schopní si to pochvaľovať. Najintenzívnejšie vraždenie z politických dôvodov bolo u nás v rokoch 1945–1948 v režime, ktorý časť politikov z neznámych dôvodov dodnes označuje za demokratický. O nenávisti pretavenej do zákonov, ktoré posielali nevinných ľudí na desaťročia do gulagov a na popraviská, politickí väzni veľmi dobre vedia," pripomína Litecký Šveda.

"Mnohí národovci boli popravení, iní umreli vo väzeniach, ďalších nechali umrieť doma na tzv. slobode. Nešlo iba o tých, čo boli postihnutí súdne, desaťtisíce ľudí za svoju slovenskú minulosť či presvedčenie zaplatili zdravím, kariérou, osočovaním či najrôznejšími formami diskriminácie a postihov. Vrátane ich rodín. Kádrová politika bola nemilosrdná," uvádza Martin Lacko z Ústavu pamäti národa (ÚPN). Zároveň dodáva, že v mnohých prípadoch o obvinených nerozhodoval súd, ale orgány komunistickej strany.

Podľa pedagóga na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave a riaditeľa Slovenského historického ústavu Matice slovenskej Ivana Mrvu politický previnilec za demokratickej Československej republiky medzi svetovými vojnami nemal žiadne výhody a bol na tom oveľa horšie ako vrahovia.

"Ani súčasný trestný poriadok nerozlišuje medzi väzňom svedomia a obyčajným kriminálnikom. Trestný zákon dokonca umožňuje odsúdiť až na osemročné väzenie za vyjadrenie nezávislého a kritického názoru na určitú historickú udalosť alebo skupinu obyvateľstva odlišného rasového pôvodu či sexuálnej orientácie, čo je v rozpore so základnými ľudskými právami aj našou ústavou," upozorňuje Mrva.

Historik so špeciálnym zameraním na dejiny vzťahov štátu a cirkví Peter Mulík dokumentuje praktiky komunistickej moci v politických procesoch s duchovnými. Náboženstvo bolo ideologickým nepriateľom moci. Okrem propagandy to bolo silné obmedzovanie vplyvu cirkví, zatýkanie, inscenované procesy a popravy, tzv. vlastenecké hnutia duchovných a podriadenie náboženských spoločenstiev zákonnými a organizačnými opatreniami priamo štátu. Uvádza aj konkrétne príklady z obdobia rokov 1945 až 1968.

"Politickí väzni bezprostredne pripomínajú slovenskému národu justičné zločiny spáchané komunistickým režimom na svojich odporcoch, ktorí aktívne zápasili za myšlienky slobody, demokracie i slovenskej štátnej nezávislosti. Ale aj na osobách, ktorých protikomunistickú činnosť si režim iba vymyslel," tvrdí historik Ivan A. Petranský, ktorý bol predseda Správnej rady ÚPN (2007-2013). Okrem sprístupňovania dokumentov bezpečnostných zložiek štátu za obdobe 1939-1989 začal ÚPN od roku 2009 vydávať politickým väzňom štatút veterána protikomunistického odboja. Do roku 2014 ho priznal 624 osobám, z toho 203 in memoriam.

Podpredseda PV ZPKO Rafael Rafaj tvrdí, že Slováci zažili v 20. storočí najviac totalitných či ideologických režimov kolektívneho prenasledovania. Z tých štyroch najviac väzňov svedomia zanechal komunistický režim, ktorý trval najdlhšie (1948-1989). Uvádza však prípady šikanovania a zabíjania aj z obdobia veľkomaďarského irenendizmu-šovinizmu: Antona Prokopa v Detve jednotky Maďarskej republiky rád (11.7.1919) bili a skrvaveného obesili na lipu. Pritom utýranú matku prinútili pozerať sa. V Kňazoviciach (4.7.1919) zversky popravili Mikulu Lipnického, keď mu za živa odrezali uši a nos, do rozpáraného brucha mu strčili baganče.

"Slováci si museli vytrpieť hrôzy brutality počnúc mučením, prenasledovaním, väznením až po popravy len preto, že boli Slovákmi a prejavovali svoju národnú príslušnosť," dodáva Rafael Rafaj.