|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Štvrtok 21.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Elvíra
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
15. novembra 2013
Systém dlhodobej starostlivosti o seniorov a ZŤP je diskriminačný
Súčasná právna úprava dlhodobej starostlivosti o seniorov a zdravotne ťažko postihnutých (ZŤP) je na Slovensku diskriminačná, nejednotná a pre mnohých nedostupná.
Zdieľať
Bratislava 15. novembra (TASR) – Súčasná právna úprava dlhodobej starostlivosti o seniorov a zdravotne ťažko postihnutých (ZŤP) je na Slovensku diskriminačná, nejednotná a pre mnohých nedostupná.
Tvrdí to Inštitút pre výskum sociálno-ekonomických rizík a alternatív (IVRA) a opiera sa pri tom o vlastnú analýzu jednotlivých foriem štátnej sociálnej a kompenzačnej podpory pre seniorov a ZŤP občanov, ktorí sú odkázaní na dlhodobú, čiže viac ako šesťmesačnú starostlivosť.
"Navrhujeme zjednotiť do jednej štátnej dávky a vyplácať priamo žiadateľovi všetky súčasné peňažné príspevky. Čiže príspevok na osobnú asistenciu, príspevok na opatrovanie, opatrovateľskú službu a súčasne príspevok na sociálne služby včleniť do príspevku na starostlivosť," opísal Martin Halás z IVRA. Rozdielne typy príspevkov v rozdielnej výške totiž podľa neho diskriminujú seniorov a zdravotne ťažko postihnutých. "Občanovi s rovnakým stupňom odkázanosti na pomoc neprináleží jednotná štátna dávka," zhodnotil.
IVRA zároveň poukázala na problém dlhodobej starostlivosti. Zdravotne ťažko postihnuté deti nie sú podľa inštitútu oslobodené od platenia za povinnú školskú dochádzku, ktorú vykonávajú v zariadeniach sociálnych služieb. Podľa IVRA ich zákon od tohto platenia neoslobodzuje už päť rokov a ide tak nielen o rozpor s Dohovorom OSN o právach zdravotne ťažko postihnutých osôb, ale aj o protiústavnosť a diskrimináciu. Pretože vzdelávanie by malo byť v zmysle Ústavy SR v rámci povinnej školskej dochádzky bezplatné.
Inštitút tiež navrhuje zvyšovať výdavky štátu na dlhodobú starostlivosť napríklad na kompenzácie, vrátane peňažného príspevku na opatrovanie a osobnú asistenciu, či výdavky na pobytové zariadenia sociálnych služieb. "Podľa Správy Európskej komisie priemerné výdavky na služby dlhodobej starostlivosti v krajinách EÚ predstavujú 1,8 % hrubého domáceho produktu," vyčíslil Halás. V niektorých krajinách, napríklad vo Švédsku, Dánsku či Holandsku však presahujú 3 % HDP a v nových členských krajinách EÚ sa pohybujú na úrovni okolo 0,5 % HDP. "Slovensko vynaložilo v roku 2010 na dlhodobú starostlivosť najmenej, iba 0,3 % HDP," skonštatoval Halás.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR
Ilustračné foto Foto: TASR/František Iván
Tvrdí to Inštitút pre výskum sociálno-ekonomických rizík a alternatív (IVRA) a opiera sa pri tom o vlastnú analýzu jednotlivých foriem štátnej sociálnej a kompenzačnej podpory pre seniorov a ZŤP občanov, ktorí sú odkázaní na dlhodobú, čiže viac ako šesťmesačnú starostlivosť.
"Navrhujeme zjednotiť do jednej štátnej dávky a vyplácať priamo žiadateľovi všetky súčasné peňažné príspevky. Čiže príspevok na osobnú asistenciu, príspevok na opatrovanie, opatrovateľskú službu a súčasne príspevok na sociálne služby včleniť do príspevku na starostlivosť," opísal Martin Halás z IVRA. Rozdielne typy príspevkov v rozdielnej výške totiž podľa neho diskriminujú seniorov a zdravotne ťažko postihnutých. "Občanovi s rovnakým stupňom odkázanosti na pomoc neprináleží jednotná štátna dávka," zhodnotil.
IVRA zároveň poukázala na problém dlhodobej starostlivosti. Zdravotne ťažko postihnuté deti nie sú podľa inštitútu oslobodené od platenia za povinnú školskú dochádzku, ktorú vykonávajú v zariadeniach sociálnych služieb. Podľa IVRA ich zákon od tohto platenia neoslobodzuje už päť rokov a ide tak nielen o rozpor s Dohovorom OSN o právach zdravotne ťažko postihnutých osôb, ale aj o protiústavnosť a diskrimináciu. Pretože vzdelávanie by malo byť v zmysle Ústavy SR v rámci povinnej školskej dochádzky bezplatné.
Inštitút tiež navrhuje zvyšovať výdavky štátu na dlhodobú starostlivosť napríklad na kompenzácie, vrátane peňažného príspevku na opatrovanie a osobnú asistenciu, či výdavky na pobytové zariadenia sociálnych služieb. "Podľa Správy Európskej komisie priemerné výdavky na služby dlhodobej starostlivosti v krajinách EÚ predstavujú 1,8 % hrubého domáceho produktu," vyčíslil Halás. V niektorých krajinách, napríklad vo Švédsku, Dánsku či Holandsku však presahujú 3 % HDP a v nových členských krajinách EÚ sa pohybujú na úrovni okolo 0,5 % HDP. "Slovensko vynaložilo v roku 2010 na dlhodobú starostlivosť najmenej, iba 0,3 % HDP," skonštatoval Halás.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR