Symbolom Parkinsonovej choroby sa stal červený tulipán

Londýn/Paríž/Bratislava 11. apríla (TASR) - Niekoľko miliónov ľudí na svete trpí Parkinsonovou chorobou. Na európskom kontinente celková prevalencia Parkinsonovej choroby predstavuje 1,6 percenta osôb vo veku nad 65 rokov. Svetový deň Parkinsonovej choroby pripadá na 11. apríla - na narodenie anglického lekára Jamesa Parkinsona (1755-1824). Od roku 1997 sa 11. apríl pripomína ako Svetový deň Parkinsonovej choroby, dovtedy sa nazýval Európskym dňom Parkinsonovej choroby. V pondelok 11. apríla 2016 uplynulo 261 rokov od narodenia Jamesa Parkinsona.


Odborníci v spojitosti so starnutím populácie vo svete predpokladajú zvyšovanie výskytu prípadov Parkinsonovej choroby a označujú to za závažný problém verejného zdravotníctva.

Degeneratívne ochorenie, popísané v roku 1817 Jamesom Parkinsonom v Eseji o trase (aj: Esej o trasľavej obrne, Essay on the Shaking Palsy) síce zriedkavo postihuje ľudí do 45 roku života, zato však približne 1,6 percenta populácie nad 65 rokov. Na lekársku činnosť Jamesa Parkinsona o štyri desaťročia nadviazal francúzsky neurológ Jean-Martin Charcot (1825-1893), ktorý ako prvý rozpoznal dôležitosť Parkinsovej práce a chorobu pomenoval po ňom - Parkinsonovu chorobu.

Na konferencii v Luxembursku 11. apríla 2005 účastníci vybrali ako symbol Parkinsonovej choroby červený tulipán. Základy k tomuto kroku položil v roku 1980 holandský pestovateľ kvetov Van der Wereld takisto trpiaci týmto ochorením.

Červený tulipán potom za symbol zvolili členovia Európskeho združenia Parkinsonovej choroby (The European Parkinson's Disease Association, EDPA).

EDPA je nepolitické a neziskové združenie, ktoré sa podieľa na organizovaní liečby ochorenia. Založili ho v júni 1992 v Mníchove, keď sa zlúčilo deväť európskych organizácií pacientov s Parkinsonovou chorobou.

Primárnym príznakom Parkinsonovej choroby je tras (tremor), ďalej stuhnutosť svalstva, pomalý pohyb, nestabilita či strata rovnováhy. Medzi sekundárne príznaky patria porucha chôdze, písma i reči a depresia.

Choroba môže byť následkom aterosklerózy mozgových ciev, zápalového procesu v mozgu, otravy oxidom uhoľnatým, ale rovnako môže byť príčina neznáma.

Parkinsonova choroba prechádza do chronického stavu, možno ju liečiť, nie však vyliečiť.

Ide o ochorenie, ktoré významným spôsobom znižuje kvalitu života. Parkinsonova choroba nemá vplyv len na samotného pacienta, ale aj na jeho blízkych. Toto chronické ochorenie sa časom zhoršuje a v pokročilých štádiách má významný dopad aj na tých, ktorí sa o pacienta starajú. Dlhodobá zvýšená psychická záťaž, pocit zodpovednosti a zvýšené nároky na starostlivosť môžu u ošetrujúcej osoby viesť k únave až depresii.

Táto progresívna neurodegeneratívna choroba postihla napríklad bývalého amerického boxera Muhammada Aliho, kanadsko-amerického herca Michaela J. Foxa, španielskeho surrealistického maliara Salvadora Dalího i pápeža Jána Pavla II.

Anglický lekár, sociálny reformátor James Parkinson (11. apríl 1755 - 21. decembra 1824) ako 29 ročný získal kvalifikáciu lekára. Napriek tomu, že mal pomerne veľkú a lukratívnu prax v Londýne, staral sa aj o sociálne slabých občanov. Vyše 30 rokov pracoval ako ošetrujúci lekár v miestnej psychiatrickej liečebni a zasadzoval sa za zlepšenie životných podmienok duševne chorých pacientov. Parkinsonovo humanistické postoje sa prejavili v roku 1811, keď sa pustil do boja za zlepšenie situácie v ústavoch pre duševne chorých ľudí, za ich právnu ochranu, rovnako aj za právnu ochranu ich lekárov, ošetrovateliek a rodín.

Parkinson sa stal členom celého radu lekárskych spolkov, zastával funkciu prezidenta Asociácie lekárnikov a okolo roku 1822 sa stal prvým držiteľom zlatej medaily Kráľovskej akadémie lekárov (Royal College of Surgeons). Okrem medicíny James Parkinson vynikal aj v ďalších odboroch - v geológii a prírodných vedách. Považuje sa aj za zakladateľa vedeckej paleontológie.