Symbolista Paul Valéry zaznamenával svoje myšlienky do denníka

Sete/Bratislava 30. októbra (TASR) - Francúzsky básnik, esejista a literárny kritik Paul Valéry vstúpil do sveta poézie a zanechal v ňom výraznú stopu. Okrem básní vydával náročné úvahy a eseje, v ktorých sa venoval teórii literatúry, tanca a výtvarného umenia. Od jeho narodenia uplynie v nedeľu 30. októbra 145 rokov.


Paul Valéry sa narodil 30. októbra 1871 v malom prístavnom mestečku Sete v južnom Francúzsku. Gymnázium a vysokoškolské štúdium práva absolvoval v neďalekom Montpellieri. Od roku 1894 žil v Paríži a živil sa ako úradník a novinár, neskôr ako osobný tajomník riaditeľa francúzskej spravodajskej agentúry Havas. Zoznámil sa s básnikmi Andrém Gideom, ktorý sa zaoberal hlavne vzťahom človeka a spoločnosti a otázkou slobody človeka a Stéphanom Mallarmém, ktorého zaraďujú medzi prekliatych básnikov. Jeho literárnym idolom bol aj americký spisovateľ Edgar Allan Poe.

Tvoriť začal koncom 19. storočia, symbolická lyrika mu vychádzala v časopisoch. V roku 1892 však naňho doľahla osobnostná kríza ako výsledok umeleckej frustrácie, ku ktorej sa pridružil aj neopätovaný ľúbostný cit. Valéry sa básnicky odmlčal, ale začal si písať denník, do ktorého zaznamenával svoje myšlienky a vytrval v tom až do svojej smrti.

Po odmlke trvajúcej dve desaťročia sa v roku 1917 preslávil básňou Mladá Parka. V roku 1920 mu vyšla zbierka poézie Album starých veršov a z tohto obdobia pochádza aj jeho najslávnejšia báseň Cintorín pri mori, v ktorej meditoval o smrti. O dva roky neskôr vydal zbierku Kúzla.

Stal sa nekorunovaným kráľom francúzskych básnikov, hoci sa po roku 1922 poézii už nevenoval. Zastával mnoho verejných kultúrnych funkcií a na turné po Európe prednášal na rôzne témy. Roku 1924 ho zvolili za predsedu francúzskeho PEN klubu, v roku 1925 za člena Francúzskej akadémie a v roku 1933 ho menovali za administrátora univerzitného strediska v Nice. V roku 1937 sa stal profesorom poetiky na Collége de France.

V čase druhej svetovej vojny odmietol režim generála Pétaina, ktorý vo vysokej štátnej funkcii presadzoval politiku zmierenia voči nacistickému Nemecku. V roku 1941 mal verejnú reč na pohrebe Henriho Bergsona, umlčaného pre jeho židovský pôvod.

Paul Valéry zomrel 20. júla 1945 v Paríži vo veku 73 rokov krátko po oslobodení Francúzska. Na popud generála de Gaulla mal v Paríži štátny pohreb, potom ho pochovali v rodnom mestečku Sete, na "cintoríne pri mori", ktorý svojou básňou preslávil. Posmrtne mu v roku 1963 vyšla kniha Zošity - jeho denník, ktorý si písal od roku 1892.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR