Svit je jedno z najmladších miest, za jeho vznikom stoja Baťovci

Svit 4. apríla (TASR) – Podtatranské mesto Svit patrí medzi najmladšie mestá na Slovensku a zároveň i medzi tie najmenšie. Tento status si chce podľa primátora Miroslava Škvareka aj zachovať. „Svit je naozaj veľmi mladé mesto, ktoré vzniklo pred 80 rokmi na základe vízie Tomáša Baťu, ktorý hľadal na Slovensku lokality, kde by mohol vybudovať fabriky. Samotnú výstavbu podniku na výrobu viskózových vlákien na dnešnom území mesta však nakoniec zrealizoval až jeho brat Ján Antonín Baťa,“ uviedol pre TASR primátor Svitu.


Dôležité však podľa neho bolo, že s fabrikami malo vzniknúť aj moderné mestečko pre zamestnancov. Svit vznikol v močaristej lokalite, ktorú bolo najprv potrebné odvodniť a až následne spolu s výrobnými halami rástla aj obytná zóna. Neodmysliteľnou súčasťou baťovho mestečka, ako niektorí ľudia Svit nazývajú, sú aj tzv. baťove domčeky s červenou tehlovou fasádou. Tých je však pre farebné zateplenie na území mesta čoraz menej.


„Baťovi architekti boli podľa mňa veľmi schopní ľudia, pretože mesto dodnes čerpá z toho, ako ho oni namodelovali. Plánovali však, že Svit sa bude rozvíjať smerom k obci Batizovce, teda k Vysokým Tatrám. Toto sa však po roku 1948 zastavilo a Svit sa začal rozvíjať smerom na Poprad,“ objasnil Škvarek. V 70. rokoch malo mesto tendenciu sa rozrastať, pretože bol záujem zo strany ľudí tu žiť, keďže fabrika vtedy zamestnávala 4500 pracovníkov. „Vtedy sa však prijal na úrovni okresu taký úzus, že sa bude rozvíjať okresné mesto Poprad, a tým pádom tie kapacity bytov, ktoré mali byť vo Svite, vzal Poprad. Práve vtedy sa rozvoj počtu obyvateľov Svitu viac-menej zastavil,“ dodal primátor. V tom najväčšom rozmachu malo mestečko, ktoré vzniklo v roku 1934, asi 11.000 obyvateľov, dnes tu žije približne 7500 ľudí.

Názov mesta Svit je odvodený od pomenovania baťového podniku Slovenská viskózová továreň. Príroda v okolí Svitu patrí podľa Škvareka k najkrajším kútom Slovenska. Tvorí ju predhorie Tatranského národného parku a Národného parku Nízke Tatry. Preto sa do popredia dostáva rozvoj cestovného ruchu. Len tri kilometre vzdialená Lopušná dolina je centrom pre letné, ale hlavne zimné športové aktivity. „Neďaleké bagroviská s jazerami by sa mohli stať ďalšou rekreačnou zónou. Momentálne na tom spolupracujeme s obcami Batizovce, Mengusovce a Štôla,“ dodal primátor. Pôvabne podľa neho pôsobí aj areál novovybudovaných chrámov rímskokatolíckej a evanjelickej cirkvi, ktoré spolu s domom smútku vytvárajú tzv. Duchovné centrum s námestím Jednoty.


Folklórny súbor Jánošík funguje takmer 60 rokov, hľadá novú generáciu

Folklórny súbor (FS) Jánošík sídliaci v mestečku Svit funguje takmer 60 rokov a v súčasnosti sa snaží vytvoriť si novú generáciu tanečníkov. „Folklórny súbor Jánošík vo Svite vznikol v roku 1956 na podnet závodného klubu ROH, ktorý ho potreboval na rôzne spoločenské podujatia v meste Svit,“ priblížil históriu vzniku súboru jeho riaditeľ Dalibor Králik.

Vedúcim FS v jeho začiatkoch i dlhé roky potom bol František Pristáč a keďže tance, ktoré ako prvé tanečníci nacvičili, boli zbojnícke - odzemkové, získal pomenovanie po najznámejšom slovenskom zbojníkovi Jánošíkovi. Až do 90. rokov minulého storočia sa súbor tešil veľkému záujmu, potom však takmer zanikol. V roku 1996 však úspešným programom k 40. výročiu založenia Jánošíka vyvrcholila jeho záchrana.

„Počas 13 rokov, kedy viedol súbor Slavomír Bednarčík, sa Jánošík predstavil v množstve európskych krajín a zároveň sa výrazne kvalitatívne pozdvihol,“ doplnila tanečná pedagogička a odchovankyňa súboru Mária Brijová. Tá sa spoločne s ďalšími dvoma bývalými tanečníčkami snaží vrátiť Jánošíku zašlú slávu. Folklórne zoskupenie sa v súčasnosti skladá z troch zložiek - mladých tanečníkov, seniorov a ľudovej hudby.



„Náš súbor prešiel rôznymi obdobiami, dobrými i zlými, ale stále nám chýba generácia chlapcov, u ktorých je veľmi slabý záujem o folklór. V podstate tomu nerozumiem, pretože tu máme veľa pekných dievčat a so súborom sa dá toho veľa precestovať a zažiť,“ konštatovala s úsmevom ďalšia tanečná pedagogička Lucia Kalakajová. Aj práve to je dôvod, prečo sa v súbore snažia podchytiť si tú najmladšiu generáciu tanečníkov a nábory robia už v predškolských zariadeniach.

Momentálne je súčasťou FS asi 50 ľudových umelcov. „Prvý nábor sme robili v roku 2012 a prihlásilo sa nám mnoho maličkých detí, tak sme sa rozhodli, že otvoríme aj takúto skupinu, s ktorou budeme pracovať. Aby sme si vlastne sami vychovali ďalšie generácie tanečníkov. Veríme, že im záujem o folklór vydrží čo najdlhšie. Musím však povedať, že aj v tejto skupine máme nedostatok chlapcov, ktorých viac zaujíma futbal,“ uzavrela umelecká vedúca FS Eva Čimborová.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR