Svetový deň slobody pripomína pád Berlínskeho múra

Berlín 9. novembra (TASR) - Svet si dnes pripomína Svetový deň slobody. Vyhlásil ho 43. americký prezident George W. Bush 9. novembra 2001 po teroristických útokoch na ciele v USA z 11. septembra 2001.


Dátum, ktorý zvolil, súvisí aj so slobodou v Európe, ktorá sa začala šíriť pádom Berlínskeho múru 9. novembra 1989.

Vedenie bývalej Nemeckej demokratickej republiky (NDR) oznámilo 9. novembra 1989 obyvateľom túžobne očakávané zmeny v oblasti cestovania na Západ. To viedlo prakticky k "masovému útoku" občanov bývalej NDR na pohraničné priechody s Nemeckou spolkovou republikou (NSR) a na priechody do západnej časti Berlína, takže pohraničníci nakoniec rezignovali aj na formálnu kontrolu cestovných dokladov.



Rozhodnutiu predchádzali stupňujúce sa protesty angažovanej verejnosti a utečenecká vlna, ktorá už od leta 1989 znepokojovala aj predstaviteľov spriatelených krajín vrátane bývalého Československa. Od chvíle, keď mohli občania NDR vycestovať na Západ cez Maďarsko i Československo, bol pád Berlínskeho múru iba otázkou času. Múr začali búrať 22. novembra 1989. O rok neskôr došlo k znovuzjednoteniu Nemecka, rozdeleného od konca druhej svetovej vojny.



Knihy o Berlínskom múre vyrozprávali príbehy všetkých 134 ľudí zabitých komunistami na tomto opevnení v rokoch 1961-89. Presné číslo obetí bolo zdrojom rôznych sporov. Niektorí ľudia boli zabití priamo na múre a mínových poliach, na ktoré dohliadali ozbrojené stráže. Iní zmizli bez stopy.

V auguste 2009 zverejnilo súkromné Múzeum Berlínskeho múru informáciu, že na bývalých nemecko-nemeckých hraniciach, teda nielen pri prekonávaní Berlínskeho múra, prišlo v rokoch 1945-89 o život 1347 ľudí.

Hans-Hermann Hertle a jeho spolupracovníci z Výskumného strediska pre moderné dejiny v Postupime po dlhoročnom výskume zistili, že celkový počet ľudí, ktorí boli zastrelení alebo spáchali samovraždu pri pokuse o útek, je 99. Zvyšok tvoria pohraniční strážcovia, zabití pri výkone povolania, a 27 ľudí tak zo Západu, ako aj z Východu, ktorých zastrelili či spáchali samovraždu v súvislosti s múrom, aj keď sa nepokúšali utiecť z komunistickej zóny.

Berlínsky múr postavili 13. augusta 1961 za účelom upevniť separáciu Západného a Východného Berlína a zabrániť obyvateľom východnej časti v úteku na Západ.

Po skončení vojny bolo Nemecko na základe Jaltskej konferencie rozdelené do štyroch okupačných zón a podobne bolo aj hlavné mesto Berlín rozdelené do štyroch sektorov. Železná opona medzi východnou a západnou časťou sveta sa začala v Berlíne spúšťať už v roku 1946.

Najprv potrebovali ľudia, ktorí chceli navštíviť západné okupačné zóny Berlína, vnútorný pas. Ten v sovietskej zóne a neskôr v NDR vydávali v obmedzenom množstve. Okrem služobných ciest dostalo do roku 1953 povolenie navštíviť rodinu len niekoľko šťastlivcov. Začiatkom roka 1961 opustilo východnú časť mesta približne 1000 ľudí denne.

Štátne a stranícke orgány NDR rozhodli na základe týchto okolností urobiť opatrenia, ktoré mali zabrániť útekom občanov. K rozhodnutiu došlo po konzultáciách a stretnutiach najvyšších predstaviteľov Varšavskej zmluvy v Moskve.



V noci z 12. na 13. augusta 1961 obsadili ozbrojené sily NDR - armáda, polícia, pohraničná stráž a jednotky podnikových milícií - hranice k západnému Berlínu a prerušili spojenie medzi východnou a západnou časťou mesta. V nasledujúcich týždňoch a mesiacoch vybudovali opevnenie - Berlínsky múr, ktorý mal celkovú dĺžku 165 kilometrov a až do roku 1989 rozdeľoval mesto a jeho obyvateľov na dve časti.




Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR