Svet sa už rok točí okolo testov či vakcín. Na lieky na COVID-19 sa úplne zabudlo, tvrdia vedci

Nehovoríme však o roku 2019 a o ochorení COVID-19, ale o roku 2003 a o závažnom akútnom respiračnom syndróme označovanom dnes už skôr ako SARS-CoV-1.

Rok 2003 bol z hľadiska infekčných ochorení hrozivým rokom. Dvojica smrtiacich kmeňov chrípky preskočila z vtákov na ľudí. V Hongkongu paralyzovala život v meste a zanechala za sebou 299 obetí. V Holandsku sa koronavírus označoval ako NL63.

Mnoho odborníkov sa vtedy obávalo začiatku globálnej pandémie. Keď sa tak nestalo, nezaháľali a začali vyzývať farmaceutické spoločnosti, aby pracovali na vývoji širokospektrálnych antivírusových liekoch. Tie v tom však zmysel nevideli.

„Vedecká komunita mala vyvinúť univerzálne antivirotiká proti SARS,“ hovorí pre magazín Nature Robert Webster zo St Jude Children’s Research Hospital v Memphise v Tennessee a dodáva: „Potom by sme mali niečo na sklade aj na COVID.“
Prázdna lekárnička

Chrípkové vírusy, koronavírusy a príbuzní eboly boli patogénmi, na ktoré sa vedci sústredili. Napriek tomu, keď svet prekvapil SARS-CoV-2, lekárnička bola takmer prázdna. Jedným z mála použiteľných liekov bol remdesivir, pôvodne určený na liečbu eboly a hepatitídy C.

Remdesivir pritom vznikol len vďaka prezieravému prístupu a sedemročnej snahe výskumníkov z Centra pre objavovanie a vývoj antivírusových liekov (AD3C). Prvýkrát ho na ľuďoch otestovali v roku 2017 v Afrike v dvoch ohniskách eboly.

V prvých testoch sa preukázal určitý úspech, zdalo sa, že skracuje čas hospitalizácie pacientov s COVID-19. Ďalšie štúdie však už nepreukázali, že je liek prospešný. Navyše je drahý, ťažko sa vyrába a musí sa podať intravenózne v nemocnici.

Vedci z AD3C aktuálne prichádzajú s liečivom molnupiravir. Toto antivirotikum zrejme úrady čoskoro schvália, nakoľko sa zatiaľ v klinických štúdiách preukazuje, že skracuje dobu infekčnosti u ľudí so symptomatickým priebehom ochorenia COVID-19.

Skeptickí vedci

Ideálne by bolo, ak by sa vyvinul liek účinný voči všetkým koronavírusom, no aj sami vedci sú v tomto skeptickí. Napriek tomu sa o to niektorí snažia, napríklad gastroenterológ a molekulárny virológ z lekárskej fakulty Stanfordovej univerzity v Kalifornii, Jeffrey Glenn.

Glenn vyvíja liek, ktorý blokuje enzým regulujúci tuky, používaný mnohými vírusmi na vstup do bunky a vlastnú replikáciue. O podobné „zázraky“ sa pokúšajú aj ďalší, no je to dlhá cesta. A tak sa svet musel spoľahnúť na to, že sa čo najskôr vyrobia vakcíny.

Prvú schválenú vakcínu proti ochoreniu COVID-19 má na svedomí konzorcium Pfizer a BioNTech, pričom paradoxne práve laboratória spoločnosti Pfizer už v roku 2004 začali pracovať na lieku, ktorým by liečili koronavírus SARS.

Intenzívny polrok nie až tak neúspešného výskumu sa však skončil v okamihu, kedy „vyhasli“ aj posledné ohniská. „Je ťažké presvedčiť spoločnosť, aby vyrábala lieky proti niečomu, čo neexistuje,“ uviedol šéf tohto projektu, chemik Rob Kania.

Liek do Pfizeru?

Keď svet zasiahla pandémia SARS-CoV-2, Pfizer tieto plány, samozrejme, oprášil a práca Kaniovho tímu sa ukázala ako veľmi užitočná. Kým však stihli liek upraviť a prichystať na klinické skúšky, prvá vlna epidémie vo svete opadla a ostalo po nej viac ako milión mŕtvych.

Od septembra prebiehajú klinické skúšky, medzitým Pfizer priniesol svetu vakcínu. V editoriáli Nature však upozorňujú, že aj keď sú očkovacie látky vynikajúcim víťazstvom ľudstva, antivírusové lieky by „mohli, a mali mať rozhodujúcu úlohu pri záchrane života“.

Antivirotiká sú napriek tomu stále nedostatkový tovar. Už sme sa pritom mohli poučiť, okrem SARS sa svet musel za posledných 20 rokov potýkať aj s koronavírusom z Blízkeho východu s názvom MERS (z ang. Middle East Respiratory Syndrome).
Globálna snaha

Medzinárodné združenie The COVID R&D Alliance sa preto snaží situáciu zmeniť a urýchliť vývoj liekov účinných proti koronavírusom. Vzniklo minulý rok a čo najskôr plánuje pripraviť 25 liekov v rámci klinických skúšok na pokusy na ľuďoch.

Na to však treba peniaze. Spoločne s projektom nazvaným Iniciatíva pre rýchlo sa rozvíjajúci vývoj antivírusových liekov (z ang. Rapidly Emerging Antiviral Drug Development Initiativ) preto oslovujú vlády štátov sveta, ako aj súkromný sektor.

Pravdou je však, že život sa netočí len okolo koronavírusov, i keď to tak posledný rok vyzerá. Choroby prenášané vzduchom či komármi sú stálou hrozbou, rovnako ako rezistencia na antibiotiká. Všetky tieto problémy treba riešiť, no lekárnička je prázdna.