Svet pod hladinou je fascinujúci: Toto všetko môže byť hlboko pod vami

Je to taký zvláštny pocit: plávame si v mori a občas nám prebleskne mysľou: čo je asi tam dole? V 99 percentách prípadov je to jasné. Keďže sa nevzďaľujeme kilometre od brehu, žiadne morské príšery sa nekonajú. Nanajvýš húf rýb, medúza či vyplašený krab mašírujúci po dne.

Iné to už je kdesi uprostred mora. Ak sa napríklad rozhodnete skočiť do vody z jachty uprostred modrej nekonečnosti, buďte si istí, že pod vami je bohatý život. Našťastie v pomerne výraznej hĺbke. Pokojne teda plávajte – a my vám ponúkame prehľad toho, čo sa odohráva niekoľko kilometrov pod vami.

Lenivý vodný megafón

Písal sa rok 1985. Počas pravidelného zostupu v miniponorke Deep Rover, pod hladinu Tichého oceána, zažil kalifornský výskumník Bruce Robinson stretnutie veľmi zvláštneho druhu. V hĺbke asi 500 metrov sa z temných hlbín vynorila priehľadná 40 metrová medúza. S tisíckami chápadiel a desiatkami žalúdkov navyše vyžarovala svoje vlastné svetlo. Predstavte si to – a hneď sa budete hrabať naspäť na loď. Pod hladinou sa vlní úplne bizarný svet – ale opäť pripomíname, v dostatočnej hĺbke a tme, aby sme si bezstarostne mohli poplávať. Bruce Robinson sa stále ponára do hĺbok, objavuje nové a nové čudesné príšerky. Presnejšie povedané, neponára sa on, ale ponorka Tiburon bez ľudskej posádky, ktorá je schopná vnoriť sa do hĺbky 4000 metrov a sledovať miestny spoločenský život.

Čo teda pod hladinou žije svoj morský život? Vedci už niekoľko rokov pozorujú zvláštneho mäkkýša, ktorého objavili v hĺbke tritisíc metrov. Netušia, ako funguje ani čím sa živí. Vyzerá trochu ako kríženec medzi megafónom a Vecou – domácim maznáčikom rodiny Addamsovcov zo známeho filmu. Mäkké a oválne okraje megafónu sa sťahujú dnu a von a ruka pritom pláva pomaly hore a dolu. Takto, ako lenivý megafón, sa vznáša v hlbokých a temných vodách a pátranie po odpovedi, čo je vlastne zač, zjavne vôbec nemá v úmysle vedcom uľahčiť.
 

Svetielkovanie, základ prežitia

Mäkkýša vedci objavili v kaňone Monterey, čo je podmorský svet v Tichom oceáne pri Kalifornii. Je tu však celá plejáda záhadných tvorov, ktorým nerobí problém zima, tma, obrovský tlak či málo kyslíka vo vode. Malé rybky, ktoré pripomínajú zmenšeniny žralokov z hororových filmov. Aj keď majú iba pätnásť centimetrov, sú opancierované a majú dlhé ostré zubiská. Žije tu aj morský čert, ten hrôzostrašný obyvateľ hĺbok s lampášom, ktorý naháňal ryby v animáku Hľadá sa Nemo. Práve pomocou čelnej vábničky v úplne tme pátra po chutných sústach.

V hlbokých oceánskych vodách žijú aj kadejaké rôsolovité útvary, niektoré s farebnými chuchvalcami v útrobách, čím dávajú najavo, čo si dali na raňajky. Keďže v hĺbke niekoľko sto až tisíc metrov je tma ako v rohu, väčšina tu žijúcich živočíchov ja bioluminiscenčná. Majú orgány zvané fotofory, ktoré vyžarujú svetlo, vznikajúce chemickou reakciou. Niektoré tvory sú také prefíkané, že si fotoformi osvetľujú tmavé časti tela, aby nevrhali tiene. Keď je totiž živočích vo vode priehľadný, iný predátor ho nezbadá. Stačí však, aby mal nepriesvitné oči a tie už vrhajú tiene. Istá Kalmár si preto napríklad vyvinul fotofory tak, že ich má v tvare písmena U okolo spodnej časti očí. Vyžarujú modravé svetlo a to účinne maskuje tiene vrhané očami. Skrátka, ak sa nezamaskuješ, budeš zožratý...
 

V mori ako na diskotéke

Nie je to ani tak dávno, čo sa vskutku seriózne začalo skúmať, čo sa nachádza na dne oceánov. Vedci vtedy považovali dno oceánov za čosi podobné púšti. V roku 1872 vyslala britská vláda loď Challenger, ktorá mala priniesť konkrétne poznatky. Tri roky ťahala po dne siete a bol to šok. Priniesla štyritisíc dovtedy nepoznaných druhov živočíchov, o ktorých nesníval ani Jules Verne. Dnes sa už pod hladinu vnára technika a vďaka vieme ďalšie fascinujúce fakty. Napríklad, vo vode vôbec nie je ticho. Keď si vedci nasadia slúchadlá a pustia dolu techniku, vtedy to príde: ozýva sa celá škála zvláštnych šumov, mliaskania, mraučania, občas aj melodických spevov. Zvuky vydávajú nielen delfíny, ale aj kôrovce, hlavonožce, dokonca aj planktón.
 

Záhadné svetlo

A to najlepšie na koniec. Čo tak svetlo na dne oceánov? Viete si to vôbec predstaviť? V roku 1977 vedeckú obec aj verejnosť šokovali snímky urobené v hĺbke troch kilometrov pri Galapágoch. V blízkosti podmorských sopiek v horúcej minerálnej vode žijú tvory, ktorú sú snáď z inej dimenzie. Tri a pol metra dlhé červy, tridsaťcentimetrové mušle, obrovské priesvitné ryby. Aj slepé biele kraby, ktoré síce nemajú oči, ale na chrbáte majú svetlé odrazové škvrny na vnímanie svetla. Čo je to hlúposť, poviete si teraz – svetlo v troch kilometroch pod hladinou? Áno. Pri jednom ponore v blízkosti horúcich prameňov vypli svetlá ponorky a na monitore sa zjavila tajomná žiara. Dodnes nikto presne nevie, odkiaľ sa berie.