|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Štvrtok 21.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Elvíra
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
08. novembra 2010
Svet označil voľby v Barme za zmanipulované
Apatia, nízka účasť, rozsiahle podvody a manipulácie s ...
Zdieľať
Kritický postoj k voľbám v Barme zaujal aj americký prezident Barack Obama, ktorý je na oficiálnej návšteve Indie.
Foto: SITA/AP
RANGÚN 8. novembra (WEBNOVINY) - Apatia, nízka účasť, rozsiahle podvody a manipulácie s hlasovacími lístkami poznamenali prvé barmské parlamentné voľby za posledných 20 rokov. Priebeh hlasovania kritizovali západní lídri ako aj miestna opozícia, ktorá účasť na nich bojkotovala. Pomocou údajne slobodných volieb si podľa analytikov vládna vojenská chunta iba legitimizuje moc, ktorú má nad ázijskou krajinu už takmer 50 rokov. Väčšina z 29 miliónov oprávnených voličov ostala radšej doma, pretože mali pocit, že hlasovaním aj tak výsledok volieb neovplyvnia. Nízku volebnú účasť potvrdili aj predbežné odhady. Chunta informovala, že oficiálne výsledky zverejní "včas", pričom presný termín nestanovila.
Voľby v Barme označil za nedemokratické v nedeľu na návšteve Indie aj americký prezident Barack Obama a podrobil ich kritike. "V Barme práve teraz prebiehajú voľby, ktoré budú akékoľvek, len nie slobodné a spravodlivé," uviedol Obama. "Príliš dlho bolo ľuďom Barmy upierané právo rozhodovať o svojom osude," dodal. Obamove slová potvrdili aj vyjadrenia francúzskeho ministra zahraničných vecí Bernarda Kouchnera, ktorý vyzval chuntu, aby začala rokovať s opozíciou. Britský minister zahraničných vecí William Hague dokonca varoval, že výsledkom hlasovania bude návrat k moci brutálneho režimu, ktorý vyraboval národné zdroje a porušoval ľudské práva.
Na voľbách sa zúčastnilo 37 politických strán a 3 000 kandidátov, z čoho dve tretiny tvorili priaznivci strán lojálnych vládnej chunte. Voliči rozhodovali o obsadení 1 158 poslaneckých kresiel v zväzovom parlamente a v 14 regionálnych zhromaždeniach. V každom z nich mala však armáda vyhradených štvrtinu miest. Voľby nemohli monitorovať pozorovatelia ani zahraniční novinári.
Podľa pozorovateľov je viac než isté, že barmské parlamentné voľby vyhrajú Strana národnej jednoty (NUP) a Strana zväzovej súdržnosti a rozvoja (USDP), ktoré sú hlavnými politickými stranami vojenského režimu. Kandidáti USDP mali podľa opozície už pred voľbami nútiť dedinčanov po celej krajine hlasovať za chuntou podporovanú stranu tým, že im napríklad sľubovali opravenie miestnych ciest, ak budú s hlasovaním súhlasiť. Podľa jedného z exilových denníkov vyhlásila chunta na nasledujúcich 90 dní výnimočný stav, ktorý bráni organizovaniu opozičných protestov.
Voľby sa konali v čase, keď sa prodemokratická ikona a laureátka Nobelovej ceny za mier Aun San Su Ťij podporovaná Spojenými štátmi americkými stále nachádza v domácom väzení. Posledné voľby, ktoré sa konali v roku 1990, vyhrala práve jej strana Národná liga za demokraciu (NLD), čo tamojšia chunta odmietla uznať. Stranu NDL barmské orgány tento rok rozpustili na základe nového volebného zákona, podľa ktorého sa mali všetky strany do 6. mája zaregistrovať do volieb. Zákon totiž obsahuje aj ustanovenie, podľa ktorého na čele politickej strany nesmie stáť osoba vo výkone trestu, čo by pre NLD znamenalo výmenu Su Ťij na predsedníckom poste. Strana sa preto rozhodla voľby bojkotovať.
RANGÚN 8. novembra (WEBNOVINY) - Apatia, nízka účasť, rozsiahle podvody a manipulácie s hlasovacími lístkami poznamenali prvé barmské parlamentné voľby za posledných 20 rokov. Priebeh hlasovania kritizovali západní lídri ako aj miestna opozícia, ktorá účasť na nich bojkotovala. Pomocou údajne slobodných volieb si podľa analytikov vládna vojenská chunta iba legitimizuje moc, ktorú má nad ázijskou krajinu už takmer 50 rokov. Väčšina z 29 miliónov oprávnených voličov ostala radšej doma, pretože mali pocit, že hlasovaním aj tak výsledok volieb neovplyvnia. Nízku volebnú účasť potvrdili aj predbežné odhady. Chunta informovala, že oficiálne výsledky zverejní "včas", pričom presný termín nestanovila.
Voľby v Barme označil za nedemokratické v nedeľu na návšteve Indie aj americký prezident Barack Obama a podrobil ich kritike. "V Barme práve teraz prebiehajú voľby, ktoré budú akékoľvek, len nie slobodné a spravodlivé," uviedol Obama. "Príliš dlho bolo ľuďom Barmy upierané právo rozhodovať o svojom osude," dodal. Obamove slová potvrdili aj vyjadrenia francúzskeho ministra zahraničných vecí Bernarda Kouchnera, ktorý vyzval chuntu, aby začala rokovať s opozíciou. Britský minister zahraničných vecí William Hague dokonca varoval, že výsledkom hlasovania bude návrat k moci brutálneho režimu, ktorý vyraboval národné zdroje a porušoval ľudské práva.
Na voľbách sa zúčastnilo 37 politických strán a 3 000 kandidátov, z čoho dve tretiny tvorili priaznivci strán lojálnych vládnej chunte. Voliči rozhodovali o obsadení 1 158 poslaneckých kresiel v zväzovom parlamente a v 14 regionálnych zhromaždeniach. V každom z nich mala však armáda vyhradených štvrtinu miest. Voľby nemohli monitorovať pozorovatelia ani zahraniční novinári.
Podľa pozorovateľov je viac než isté, že barmské parlamentné voľby vyhrajú Strana národnej jednoty (NUP) a Strana zväzovej súdržnosti a rozvoja (USDP), ktoré sú hlavnými politickými stranami vojenského režimu. Kandidáti USDP mali podľa opozície už pred voľbami nútiť dedinčanov po celej krajine hlasovať za chuntou podporovanú stranu tým, že im napríklad sľubovali opravenie miestnych ciest, ak budú s hlasovaním súhlasiť. Podľa jedného z exilových denníkov vyhlásila chunta na nasledujúcich 90 dní výnimočný stav, ktorý bráni organizovaniu opozičných protestov.
Voľby sa konali v čase, keď sa prodemokratická ikona a laureátka Nobelovej ceny za mier Aun San Su Ťij podporovaná Spojenými štátmi americkými stále nachádza v domácom väzení. Posledné voľby, ktoré sa konali v roku 1990, vyhrala práve jej strana Národná liga za demokraciu (NLD), čo tamojšia chunta odmietla uznať. Stranu NDL barmské orgány tento rok rozpustili na základe nového volebného zákona, podľa ktorého sa mali všetky strany do 6. mája zaregistrovať do volieb. Zákon totiž obsahuje aj ustanovenie, podľa ktorého na čele politickej strany nesmie stáť osoba vo výkone trestu, čo by pre NLD znamenalo výmenu Su Ťij na predsedníckom poste. Strana sa preto rozhodla voľby bojkotovať.