Svadba na druhý pokus

S Marcelou som sa poznal zo strednej školy. Prvé tri roky som si ju však na gymnáziu vôbec nevšimol. Zrejme bola tuctová. Upútala ma až ako maturantka. So spolužiačkou sa prechádzala po chodbe a hlasno rozprávala. Najviac ma na nej očarili jej dlhé blond vlasy, pohľad a prirodzenosť. Žiadne šminky, žiaden preliv... Aj postavu mala výbornú. Od tejto chvíle som na ňu neustále myslel a kul plány, ako sa s ňou skontaktovať.
Prvý raz som ju pozval na kofolu do bufetu pri jazere. Z jedného pohára však boli tri a mňa prekvapilo, že máme toľko spoločného. Názory, záľuby, štýl obliekania... Začali sme sa stretávať čoraz častejšie a netrvalo dlho, stala sa z nás milenecká dvojica.
Po maturite moja veľká láska zostala študovať v hlavnom meste a ja som v odišiel do Žiliny. Pre seba sme mali každý víkend, každý sviatok... Keďže nám to spolu veľmi klapalo, začali sme rozmýšľať o svadbe. Tá sa však mala konať až po promóciách.
Na konci tretieho ročníka ma spolubývajúci nahovoril na letnú brigádu v USA. Najprv som odmietol, nevedel som si predstaviť tri mesiace bez Marcely. Napokon som predsa len odcestoval. Často sme si telefonovali      i e-mailovali. A stretávala sa aj s mojimi rodičmi. Prvý týždeň som za veľkou mlákou ako-tak vydržal, zvyšné som doslova pretrpel. Kým moji spolubývajúci popíjali v baroch a vymetali jednu diskotéku za druhou, ja som zostával na izbe sám a sníval o svojej láske. Nič ma nezaujímalo, len moja Marcela. Čo ak ma nechá? Vydrží tri mesiace sama alebo si nájde si iného? - lietalo mi mysľou. Nevedel som sa dočkať jej objatia, vône... Napokon všetko dobre dopadlo, Marcela ma počkala, za iného ma nevymenila. A ja som si vtedy povedal, že ju už nikdy nenechám samu.
O rok sa mi opäť naskytla príležitosť vycestovať cez letné prázdniny za veľkú mláku. Tentoraz som však vzal so sebou aj Marcelu. A to som asi urobil veľkú chybu. O niekoľko dní si začala s pekným Američanom. Tom bol od nej o osem rokov starší a ja som zrazu bol pre ňu vzduch. Správala sa ku mne ako k cudziemu. Po dvoch týždňoch sa k Tomovi presťahovala a jeho prítomnosť si až do odletu užívala plnými dúškami. Prečo to urobila? Kde som urobil chybu? Sprotivil som sa jej?... pýtal som sa dokola sám seba. Odpovedať však nevedela ani ona. Zmohla sa len na jedno jediné slovíčko: „Prepáč!“ Myslela si, že keď pricestujeme domov, všetko bude tak ako predtým. Veľmi sa však mýlila. Už zo stanice sme išli každý svojou cestou. A neobmäkčila ma ani jej skorá návšteva a priznanie, že urobila veľkú chybu. Trpeli sme obaja. Ja som sa z jej nevery nespätal nielen do konca štúdia, ale ešte aj dlho potom.
Dnes som pilotom a opäť veľmi šťastný. Na palube lietadla som spoznal letušku Janu, ktorá zahojila obrovskú ranu v mojom srdci. Moja nová láska je pravým opakom Marcely. Vyzerá exoticky, vlasy má čierne ako havran. Žijeme v prenajatom byte a spolu lietame po svete. Svadbu sme mali koncom leta a potomka plánujeme o tri roky.  Tibor z Bratislavy