|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Piatok 22.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Cecília
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
12. októbra 2011
Surikaty dokážu rozoznávať hlasy členov svojej skupiny
Surikaty vlnkavé (Suricata suricatta) dokážu rozoznávať jednotlivých členov svojej skupiny podľa ich hlasov. Zistili to vedci na čele so Simonom Townsendom z Universität Zürich, ktorí ...
Zdieľať
BRATISLAVA 12. októbra (WEBNOVINY) - Surikaty vlnkavé (Suricata suricatta) dokážu rozoznávať jednotlivých členov svojej skupiny podľa ich hlasov.
Zistili to vedci na čele so Simonom Townsendom z Universität Zürich, ktorí tieto malé šelmy z čeľade mungovitých skúmali v púšti Kalahari v Juhoafrickej republike. Tento objav je vôbec prvým dôkazom schopnosti rozlišovania na základe zvukov u cicavca nepatriaceho medzi primáty a zároveň naznačuje, že táto schopnosť sa môže vyskytovať aj u iných živočíchov. Odborníci o tom informovali prostredníctvom časopisu Biology Letters.
"U primátov existuje veľa dôkazov, že dokážu rozlišovať hlasy iných členov skupiny, pretože ich môžete jednoducho testovať. U iných cicavcov je to však ťažšie dokázateľné, pretože vzťahy medzi jednotlivými členmi skupiny nie sú také jasné. U surikát, ktoré sú sociálnym druhom, nie je úplne jasné, ako bude jedno zviera reagovať, keď začuje volanie druhého," uviedol Townsend, ktorý sa preto s kolegami rozhodol uskutočniť jednoduchý experiment.
Na tento účel použili nahrávky volaní, ktoré surikaty používajú pri hľadaní potravy. "Myslíme si, že tieto volania používajú predovšetkým na to, aby udržali celú skupinu pohromade. Tiež nimi ale ostatným členom dávajú najavo, kde sa nachádzajú," vysvetlil Townsend. Odborníci preto umiestnili po oboch stranách testovanej surikaty reproduktory, pričom z jednej strany pustili volanie jedného člena skupiny a následne cez druhý volanie iného jedinca. V ďalšej časti experimentu pustili za sebou z oboch reproduktorov volanie toho istého jedinca, čo sledovanú surikatu zmiatlo.
"Surikaty začali byť ostražitejšie, keď počuli niečo, čo neočakávali. Prestali preto hľadať potravu a uši natočili smerom, odkiaľ tieto zvuky prichádzali alebo sa tým smerom pozreli," vyhlásil Townsend, podľa ktorého majú túto schopnosť aj iné živočíchy.
"Je možné, že zvieratá žijúce v komplexných sociálnych systémoch potrebujú navzájom poznať svoju polohu. Táto schopnosť sa preto musela vyvinúť aj u iných druhov," dodal Townsend, ktorý dúfa, že spomínaný experiment pomôže aj iným vedcom, aby tento fenomén začali skúmať u ďalších živočíchov. Informácie pochádzajú z webstránky www.bbc.co.uk.
Zistili to vedci na čele so Simonom Townsendom z Universität Zürich, ktorí tieto malé šelmy z čeľade mungovitých skúmali v púšti Kalahari v Juhoafrickej republike. Tento objav je vôbec prvým dôkazom schopnosti rozlišovania na základe zvukov u cicavca nepatriaceho medzi primáty a zároveň naznačuje, že táto schopnosť sa môže vyskytovať aj u iných živočíchov. Odborníci o tom informovali prostredníctvom časopisu Biology Letters.
"U primátov existuje veľa dôkazov, že dokážu rozlišovať hlasy iných členov skupiny, pretože ich môžete jednoducho testovať. U iných cicavcov je to však ťažšie dokázateľné, pretože vzťahy medzi jednotlivými členmi skupiny nie sú také jasné. U surikát, ktoré sú sociálnym druhom, nie je úplne jasné, ako bude jedno zviera reagovať, keď začuje volanie druhého," uviedol Townsend, ktorý sa preto s kolegami rozhodol uskutočniť jednoduchý experiment.
Na tento účel použili nahrávky volaní, ktoré surikaty používajú pri hľadaní potravy. "Myslíme si, že tieto volania používajú predovšetkým na to, aby udržali celú skupinu pohromade. Tiež nimi ale ostatným členom dávajú najavo, kde sa nachádzajú," vysvetlil Townsend. Odborníci preto umiestnili po oboch stranách testovanej surikaty reproduktory, pričom z jednej strany pustili volanie jedného člena skupiny a následne cez druhý volanie iného jedinca. V ďalšej časti experimentu pustili za sebou z oboch reproduktorov volanie toho istého jedinca, čo sledovanú surikatu zmiatlo.
"Surikaty začali byť ostražitejšie, keď počuli niečo, čo neočakávali. Prestali preto hľadať potravu a uši natočili smerom, odkiaľ tieto zvuky prichádzali alebo sa tým smerom pozreli," vyhlásil Townsend, podľa ktorého majú túto schopnosť aj iné živočíchy.
"Je možné, že zvieratá žijúce v komplexných sociálnych systémoch potrebujú navzájom poznať svoju polohu. Táto schopnosť sa preto musela vyvinúť aj u iných druhov," dodal Townsend, ktorý dúfa, že spomínaný experiment pomôže aj iným vedcom, aby tento fenomén začali skúmať u ďalších živočíchov. Informácie pochádzajú z webstránky www.bbc.co.uk.