![]() |
12. februára 2017
Moderné materiály budú vysoko odolné, pevné, flexibilné a trvácne. Najväčšie očakávania sú kladené na takzvaný grafén.
Vo svojej podstate je to iba jedna jediná vrstva atómov uhlíka usporiadaných do spojených šesťuholníkov. Vyzerá skoro ako pletivo a vyznačuje sa priam extrémnymi fyzikálnymi vlastnosťami. Jedna vrstva atómov je tak tenká, že sa ju nedá pozorovať voľným okom. Keď sú na seba naukladané 3 milióny vrstiev grafénu, majú spolu hrúbku iba jeden milimeter. Keby sa z jednej neviditeľnej vrstvy vyrobil sáčok, vraj by udržal váhu okolo dvoch kilogramov.
Spôsob, ako vytvoriť jednovrstvový grafén v laboratórnych podmienkach, vynašli profesori Andre Geim a Konstantin Novoselov ešte v roku 2004. Obaja za tento objav získali v roku 2010 Nobelovu cenu za fyziku a dnes, po trinástich rokoch, našli iní vedci spôsob, ako ho vyrobiť z obyčajného oleja používaného v kuchyni. Konkrétne toho zo sójových bôbov.
Pôvodný postup výroby grafénu nie je vôbec triviálny. Práve naopak, je finančne veľmi nákladný a tým pádom je aj rozšírenie používania materiálu v nedohľadne. Základným predpokladom, okrem iných nemenej dôležitých, je vákuum.
Austrálčania však vytvorili takú metódu, pri ktorej nie je vákuum potrebné, dokonca je výroba zrealizovateľná aj v bežných podmienkach so vzduchom. Aj preto nazvali svoju metódu GraphAir. Princíp spočíva v umiestnení tenkej vrstvy horúceho oleja do rotujúcej tuby, kedy sa počas 30 minút z oleja oddelí uhlík. Následne je tento uhlík schladený na fólii z niklu. Táto vrstvička uhlíka je hrubá iba jeden nanometer. Pre porovnanie, ľudský vlas je až 80-tisíckrát hrubší. Nový výrobný postup znamená významné zníženie ceny grafénu a tým pádom aj jeho širšiu využiteľnosť.
©2005-2025 Denník 24hodin | Webdesign by WEBkomplex.sk |