Summit rozhodne o kandidatúre Srbska, Slovensko ho podporí

BRATISLAVA 27. februára (WEBNOVINY) - Slovensko počas zasadnutia Európskej rady, ktoré sa uskutoční 1. a 2. marca v Bruseli, podporí rozhodnutie udeliť Srbsku štatút kandidáta na členstvo. Na pondelňajšej schôdzi Výboru NR SR pre európske záležitosti to potvrdila premiérka Iveta Radičová, ktorá členov informovala o hlavných bodoch programu nachádzajúceho summitu.


V prípade Srbska je podľa nej Slovensko "od začiatku zástancom udelenia kandidátskeho štatútu", hoci riešenie jeho vzťahu ku Kosovu považuje za "jemne atypické". Vyjadrila sa tak niekoľko dní po tom, ako Belehrad dosiahol významný pokrok v rokovaniach s Kosovom a splnil tak jednu zo základných požiadaviek spojených s kandidatúrou. Piatková dohoda umožní kosovskej vláde zúčastňovať sa na regionálnych stretnutiach bez toho, aby Srbsko muselo uznať nezávislosť územia.

Radičová tiež predpokladá, že počas summitu dôjde k schváleniu vstupu Bulharska a Rumunska do schengenského priestoru. Za "najhorúcejšiu" zahraničnopolitickú tému však označila otázku Sýrie, ktorou už takmer rok otriasajú krvavé nepokoje. Radičová v tejto súvislosti informovala, že ešte v pondelok odcestuje do Ženevy, kde vystúpi na pôde OSN v mene celej EÚ.

V oblasti hospodárskej politiky bude jednou z hlavných úloh summitu uzavretie procesu takzvaného Európskeho semestra 2011, ktorý slúži na koordináciu rozpočtových, makroekonomických a štrukturálnych politík jednotlivých členských krajín EÚ. Podľa Radičovej vyhodnotenie v prípade SR konštatuje, že spomedzi šiestich dôležitých reforiem, ku ktorým sa zaviazala, realizovala len tri, a to reformu zákonníka práce, zákon o rozpočtovej zodpovednosti a opatrenia na boj proti korupcii.

Reformy

Reforma prvého piliera dôchodkového zabezpečenia, reforma daňového a odvodového systému a opatrenia na zníženie administratívnej záťaže zostali nedokončené, konštatovala premiérka. Poukázala pritom na skutočnosť, že návrhy na zmeny v dôchodkovom, daňovom a odvodovom systéme vláda pripravila a predložila parlamentu, ten ich však v dôsledku skráteného volebného obdobia nemohol prerokovať. Čo sa týka znižovania administratívnej záťaže, podľa Radičovej "sú to kroky, ktoré sa uskutočňujú priebežne", pričom zhruba 30 zo 70 plánovaných opatrení už bolo zrealizovaných a ďalší postup bude záležať od nového vládneho kabinetu.

V otázke rozpočtových a konsolidačných mechanizmov Radičová vyzdvihla zníženie deficitu verejných financií za minulý rok na 4,6 percenta hrubého domáceho produktu, zatiaľ čo pôvodný plán predpokladal úroveň 4,9 percenta. "Slovenská republika nepatrí ku kritickým krajinám z hľadiska výšky dlhu. Naopak, máme ôsmy najnižší dlh," povedala premiérka na margo druhého rozhodujúceho kritéria. Slovensko sa preto podľa nej nenachádza na zozname 12 krajín eurozóny, ktorých sa bude týkať ďalší audit zo strany Bruselu.

Prezident SR Ivan Gašparovič premiérku prostredníctvom dekrétu splnomocnil k podpísaniu nového fiškálneho paktu EÚ (Zmluva o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii), ktoré je jedným z bodov programu nadchádzajúceho summitu. Ďalšou dôležitou témou sú podľa Radičovej navrhované zmeny vo fungovaní dočasného Európskeho fondu finančnej stability (EFSF) a trvalého Európskeho mechanizmu pre stabilitu (ESM), kde sa SR prikláňa k alternatíve plynulého prechodu, ktorá nepredpokladá zvýšenie záťaže na jednotlivé krajiny eurozóny ani opätovné otvorenie zmluvy na úrovni národných parlamentov.

Finančná pomoc pre Grécko

Radičová sa vyjadrila aj na margo nového balíka finančnej pomoci Grécku, ktorého poskytnutie je podmienené splnením prísnych požiadaviek. "Uvedomujeme si, v akej situácii sa Grécko nachádza. Napriek tomu, bez splnenia záväzkov tak, ako boli dohodnuté takzvanou Trojkou (Európska centrálna banka, Európska komisia a Medzinárodný menový fond), jednoducho nie je možné implementovať druhý balík pomoci," varovala Radičová.

"Čo sa týka samotnej výšky pomoci, môžem len zopakovať, že Slovenská republika nepristupuje k jednotlivým navýšeniam... Netýka sa nás ani navýšenie účasti verejného sektora, ani privátneho - našich bánk," dodala premiérka. V súvislosti s pomáhaním Grécku tiež upozornila na blížiace sa parlamentné voľby v krajine, pričom podľa nej "zostáva veľkým otáznikom, do akej miery bude (zachovaná) kontinuita".

Premiérka účastníkov zasadnutia informovala, že spolu s ďalšími 11 hlavami štátov a vlád EÚ sa podpísala pod otvorený list adresovaný stálemu predsedovi Európskej rady Hermanovi Van Rompuyovi a predsedovi Európskej komisie Josému Manuelovi Barrosovi, ktorý vyzýva na dobudovanie vnútorného trhu a poukazuje na oblasti, kde je v záujme splnenia tohto cieľa nutné pokročiť.