Summit EÚ začne ceremóniou v Ypres

Brusel 26. júna (TASR) - Prvýkrát od prijatia Lisabonskej zmluvy sa bude konať summit EÚ mimo Bruselu. Dnešnú prvú časť dvojdňového zasadnutia Európskej rady totiž lídri EÚ strávia v meste Ypres, kde si pripomenú sto rokov od vypuknutia prvej svetovej vojny.


Stretnutie má svoju symboliku aj preto, lebo sa koná dva dni pred 28. júnom, kedy si svet pripomenie atentát na arcivojvodu Ferdinanda Jozefa v Sarajeve, ktorý viedol k rozpútaniu prvej svetovej vojny.

Pre Belgičanov, ale aj Britov, je Ypres, v západnej časti Flámska, mučenícke mesto, ktoré naplno spoznalo hrôzy "veľkej vojny". V troch bitkách o Ypres padli v obrane za vlasť nielen belgickí vojaci, ale aj mnohí z radov spojencov, predovšetkým britskí vojaci. Ypres dalo názov pre horčicový plyn (yperit), ktorý bol prvýkrát použitý v bojoch pri tomto meste.

Lídri EÚ sa dnes večer zúčastnia na slávnostnej ceremónii a uctia si pamiatku padlých, ktorí sú pochovaní na vojenskom cintoríne. Pracovná večera premiérov a prezidentov sa bude konať na radnici tohto 40-tisícového mesta, ktoré bolo zrekonštruované z nemeckých povojnových reparácií. Štátnici dnes nebudú rokovať o sporných politických témach, ako je napríklad meno budúceho predsedu Európskej komisie (EK).

Predseda Európskej rady Herman Van Rompuy krátko pred summitom naznačil, že nedovolí zatieniť pietne spomienky na tragické udalosti spred storočia politickými hádkami. Lídri budú diskutovať predovšetkým o strategických prioritách EÚ na ďalších päť rokov.

Jadro diskusií sa tak prenesie na druhú časť summitu, ktorá bude v piatok v Bruseli. Očakáva sa oficiálny podpis asociačnej dohody s Gruzínskom a Moldavskom, dokončenie tohto procesu s Ukrajinou, odobrenie pre Litvu na vstup do eurozóny a tiež potvrdenie udelenia štatútu kandidátskej krajiny pre Albánsko.

S najväčším záujmom sa však očakáva, či lídri EÚ oznámia meno nového predsedu EK. Doposiaľ jediným kandidátom je bývalý luxemburský premiér Jean-Claude Juncker, proti ktorému sa však rezolútne stavia Británia. A Maďarsko, ktoré zostalo jediným spojencom Londýna po tom, čo svoj postoj prehodnotilo Holandsko, Švédsko a Taliansko.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová pred summitom upozornila, že "našťastie" pre voľbu predsedu exekutívy EÚ netreba jednohlasný súhlas všetkých členských krajín. Podľa Lisabonskej zmluvy postačí kvalifikovaná väčšina hlasov a tá by mala byť k dispozícii - aj napriek Británii a Maďarsku.

Menovanie Junckera za šéfa EK by znamenalo diplomatickú prehru britského premiéra Davida Camerona a tiež náznak, že Británia je v EÚ čoraz izolovanejšia. Cameron by tak neskopíroval úspech svojich predchodcov vo funkcii, Johna Majora a Tonyho Blaira. Tým sa podarilo zabrániť, aby belgickí kandidáti Jean-Luc Dehaene a Guy Verofstadt boli menovaní za šéfov EK, lebo boli "príliš eurofederalistickí." To isté Cameron vyčíta Junckerovi.

Z agendy, ktorá bude pre EÚ dôležitá v krátkodobej budúcnosti, má summit štátnikov poskytnúť odpovede na to, ako zabezpečiť rast, konkurencieschopnosť a zamestnanosť, pričom do tohto komplexného balíka sú už zahrnuté aj otázky týkajúce sa klímy a energetiky.

Premiéri a prezidenti zhodnotia pokrok v otvorených otázkach pripravovaného nového rámca pre klímu a energetiku po roku 2020 s cieľom prijať o ňom finálne rozhodnutie najneskôr v októbri 2014 a po prvý raz prediskutujú Európsku stratégiu energetickej bezpečnosti, ktorú prijala Európska komisia.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR