Summit EÚ rozhodne o pomoci rozvojovým krajinám

BRUSEL 10. decembra (WEBNOVINY) - Lídri Európskej únie sa vo štvrtok stretnú v Bruseli na dvojdňovom summite, na ktorom sa pokúsia dohodnúť na mnohomiliardovej finančnej pomoci rozvojovým krajinám v boji proti globálnemu otepľovaniu a zachrániť tak svoju tvár na prebiehajúcej konferencii OSN o klimatických zmenách. Ako sa však očakáva, väčšinu z približne šiestich miliárd eur, ktoré majú vystačiť na nasledujúce tri roky, budú musieť poskytnúť bohatšie západné štáty, keďže mnohí členovia EÚ nie sú ochotní ďalej zaťažovať svoje rozpočty poznačené krízou. Dvadsaťsedmička pritom dúfa, že finančný prísľub bude podnetom pre ostatné rozvinuté ekonomiky, aby sa pridali. Prípadný neúspech by zase poškodil obraz EÚ ako vedúcej sily v boji proti klimatickým zmenám.


Lídri EÚ na októbrovom summite prijali plán, podľa ktorého by mali členovia na pomoc čo najrýchlejšie poskytnúť päť až sedem miliárd eur. Do roku 2020 by malo nasledovať ďalších 22 až 50 miliárd. Plán však nie je konkrétny a nemá formu záväzku. "Je to otázka okamžitých peňazí v kontexte ekonomickej krízy a napätých rozpočtov," uviedol "európsky zdroj", ktorý cituje tlačová agentúra AFP. "Švédske predsedníctvo EÚ chce presné číslo, a to bude rádovo dve miliardy eur ročne," informoval iný diplomatický zdroj. Spomedzi členských štátov zatiaľ oznámili konkrétnu sumu iba Británia a Švédsko, ktoré chcú v rokoch 2010 až 2012 rozvojovým krajinám venovať dokopy asi 1,5 miliardy eur.

Rozpory pretrvávajú aj v otázke znižovania emisií takzvaných skleníkových plynov, pričom napríklad Poľsko ako krajina závislá od spaľovania uhlia nesúhlasí s iniciatívou, podľa ktorej by mala EÚ zvýšiť svoj záväzok z 20 na 30 percent, ak na podobné opatrenia pristúpi zvyšok sveta. Údaje, ktoré zverejnila únia minulý týždeň, však ukazujú, že potvrdené sľuby ostatných rozvinutých krajín budú znamenať iba 13-percentný pokles. Vedci pritom odhadujú, že pokiaľ nemá priemerné zvýšenie teplôt presiahnuť dva stupne Celzia, emisie je potrebné znížiť o 25 až 40 percent. Uvedené hodnoty sa týkajú zníženia emisií do roku 2020 oproti úrovni z roku 1990. Švédsky premiér Fredrik Reinfeldt, ktorý bude summitu predsedať, dal jasne najavo, že za daných okolností európski lídri nebudú súhlasiť s väčším obmedzovaním.

Posledný tohtoročný summit EÚ bude do istej miery výnimočný tým, že bude prvým po vstupe Lisabonskej zmluvy do platnosti. Jedným z dôsledkov bude menší počet účastníkov, keďže hlavy štátov a vlád už nebudú sprevádzať žiadni ministri. Na rokovaniach bude prítomný aj budúci predseda Európskej rady Herman Van Rompuy, hoci jeho úlohy zatiaľ plní švédske predsedníctvo.

SITA