Sulík zvolal mimoriadnu schôdzu na 17. marca

Foto: SITA/Michal SvítokBRATISLAVA 11. marca (SITA) - Predseda parlamentu Richard Sulík (SaS) zvolal na štvrtok 17. marca mimoriadnu schôdzu zákonodarného zboru. O mimoriadnu schôdzu dnes požiadal Smer-SD, keďže na nej chce zaviesť bankám mimoriadny ročný odvod vo výške 0,73 percenta z vybraných pasív. Rovnako chcú v pléne presadiť aj zníženie DPH na pôvodných 19 percent a obnovenie zníženej sadzby dane šesť percent na tzv. predaj z dvora. Súčasťou balíka návrhov Smeru-SD je aj návrh na zabránenie privatizácie teplární.


Zmeny sú obsiahnuté v troch zákonoch: v zákone o odvodoch vybraných finančných inštitúcií, v novele zákona o dani z pridanej hodnoty a v novele zákona o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby. Nie je isté, či sa o návrhoch v pléne skutočne bude diskutovať, keďže koalícia môže rokovanie zablokovať neschválením programu schôdze. V takom prípade chce Smer-SD o novelách diskutovať na riadnej schôdzi parlamentu, ktorá sa začne 22. marca.

Vláda Ivety Radičovej (SDKÚ-DS) zvýšila od začiatku tohto roka dočasne DPH na 20 percent v rámci prijatého balíka opatrení, ktoré majú pomôcť ozdraviť verejné financie. Základná sadzba DPH by sa mala vrátiť na pôvodnú úroveň po znížení deficitu verejných financií pod maastrichtské kritérium tri percentá HDP. Podľa opozičného Smeru-SD sa však vládou prijaté opatrenia výrazne podpisujú pod nárast cien na Slovensku a strana preto navrhuje DPH opätovne znížiť. Prostredníctvom osobitnej bankovej dane chce Smer-SD rozložiť záťaž z dôsledkov globálnej finančnej krízy, ktorá mala okrem iného vplyv aj na nárast deficitov verejných financií v európskych krajinách, vrátane Slovenska. "Predložený návrh zákona predpokladá, že príjmy z navrhnutých osobitných odvodov vybraných finančných inštitúcií s navrhnutou sadzbou 0,73 percenta budú slúžiť na perspektívne vytvorenie účelovo určenej osobitnej časti štátnych finančných aktív, ktorá bude súčasťou vopred tvorených zdrojov na spravodlivé rozdelenie budúcich záťaží z dôsledkov kríz," odôvodňuje svoj návrh Smer-SD. Platnosť opatrenia by sa podľa návrhu mala skončiť, keď schodok verejnej správy dosiahne menej ako 3% HDP.

Ministerstvo financií ani vláda sa podľa slov ministra financií Ivana Mikloša (SDKÚ-DS) zavedeniu bankovej dane nebránia. Rezort financií však zdôrazňuje, že chce postupovať koordinovane na základe diskusií v Európskej únii. Banková daň by sa mohla stať realitou už od budúceho roka. "Výsledkom diskusií by mala byť s veľkou pravdepodobnosťou od 1. januára budúceho roka smernica o bankových poplatkoch. Presadzujeme, aby sa tie peniaze používali vo zvláštnych fondoch na krytie nákladov prípadnej reštrukturalizácie alebo záchrany bánk," uviedol minulý týždeň Mikloš. Návrh opozičného Smeru, ktorý sa bankovú daň v parlamente pokúšal presadiť už minulý rok, označuje Mikloš za populistické gesto. Daň v takej výške, ako navrhuje opozičná strana, by podľa Mikloša uškodila slovenskej ekonomike, pretože banky by ju premietli do poplatkov a úrokov. Mikloš upozornil, že napríklad Veľká Británia zaviedla bankovú daň so sadzbou len niekoľko stotín percenta.

Zisk bankového sektora na Slovensku za rok 2010 vzrástol podľa predbežných údajov Národnej banky Slovenska o 105,4 percenta na 513,87 mil. eur. V roku 2009 pritom zisk bánk klesol o 50,8 percenta na 250,1 mil. eur. Nižšie tempo úverovania, zhoršovanie kvality úverových portfólií a výpadok devízových príjmov boli vtedy podľa NBS hlavnými dôvodmi medziročného poklesu. Dôvodom prepadu ziskovosti za rok 2009 bol aj pokles poplatkov zo zahraničného platobného styku pre znižovanie poplatkov do zahraničia na úroveň poplatkov za tuzemské prevody finančných prostriedkov.