|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Pondelok 18.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Eugen
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
04. februára 2011
Sulík chce knižnicu bez povinných výtlačkov
Parlamentná knižnica už nemá byť medzi príjemcami novín a časopisov, ktoré vydavatelia povinne zasielajú štátnym inštitúciám. V novele zákona o povinných výtlačkoch ...
Zdieľať
Foto: SITA/Michal BurzaBRATISLAVA 4. februára (WEBNOVINY) - Parlamentná knižnica už nemá byť medzi príjemcami novín a časopisov, ktoré vydavatelia povinne zasielajú štátnym inštitúciám. V novele zákona o povinných výtlačkoch periodických publikácií to navrhuje predseda Národnej rady SR a strany SaS Richard Sulík, ktorý ju v závere štvrtého rokovacieho dňa 12. schôdze uviedol pred poslancami.
„Problém je ten, že do parlamentnej knižnice chodí približne 700 výtlačkov periodickej tlače, knižnica je zo zákona povinná to archivovať a nemáme tam na to miesto,“ zdôvodnil návrh. Parlamentná knižnica podľa neho potrebuje asi dvadsať výtlačkov, ktoré budú chodiť naďalej. Ako priblížil, Národná rada ich kúpi, čo ju vyjde ročne na 800 eur. Medzi tlačovinami, ktoré do parlamentnej knižnice v súčasnosti chodia, sú podľa neho napríklad aj Pes a mačka , Voloviny bez ofiny, Čas na lásku, Vrabček či Playboy.
Dušan Čaplovič zo Smeru-SD označil návrh za scestný. Podľa neho by parlamentná knižnica mala aj naďalej prijímateľom povinných výtlačkov zostať, keď ich navyše dostáva zadarmo. Podotkol, že k Národnej rade SR patrí aj Hrad, kde je veľa priestoru, kde by bolo možné povinné výtlačky uložiť a archivovať. „Kultúrne parlamenty venujú a budú venovať tejto oblasti veľkú pozornosť,“ zdôraznil. Pripustil, že v budúcnosti bude potrebné vyselektovať tie výtlačky, ktoré bude možné darovať alebo niekomu iným spôsobom postúpiť. „Nepovažujem to za správne rozhodnutie,“ okomentoval návrh.
„Mne ide o skvalitnenie práce knižnice, preto som ani slovkom nezmienil zrušenie neperiodickej tlače,“ zareagoval Sulík. Ako zdôraznil, je za to, aby knižnica dlhodobo archivovala výtlačky a knihy potrebné pre parlamentnú prácu.
Väčšinu času dnešného rokovania parlamentu vyplnila rozprava ku koaličnému návrhu novely rokovacieho poriadku, vďaka ktorému by sa tajná voľba generálneho prokurátora mala zmeniť na verejnú. V rozprave, ktorá sa začala vo štvrtok popoludní, vystúpilo 16 zákonodarcov. Najviac sa ich zapojilo z poslaneckého klubu Smeru-SD, ktorí tento krok tvrdo kritizujú a označujú ho za nedemokratický a vracajúci Slovensko pred rok 1989. „Tajná voľba je právom, nie povinnosťou,“ odkázala im jedna z predkladateliek návrhu Edita Pfundtner z Mosta-Híd, označiť verejnú voľbu za návrat pred nežnú revolúciu vníma ako scestné.
Rokovanie 12. schôdze prerušil Sulík o 14:00, pokračovať bude v utorok od 9:00 vládnym návrhom o obchodovaní s emisnými kvótami, piatimi návrhmi z ministerstva vnútra a Zákonníkom práce. Plénum sa bude v utorok venovať ešte aj Sulíkovmu návrhu novely zákona o povinných výtlačkoch periodických publikácií, rozpravu ku ktorému nedokončili.
„Problém je ten, že do parlamentnej knižnice chodí približne 700 výtlačkov periodickej tlače, knižnica je zo zákona povinná to archivovať a nemáme tam na to miesto,“ zdôvodnil návrh. Parlamentná knižnica podľa neho potrebuje asi dvadsať výtlačkov, ktoré budú chodiť naďalej. Ako priblížil, Národná rada ich kúpi, čo ju vyjde ročne na 800 eur. Medzi tlačovinami, ktoré do parlamentnej knižnice v súčasnosti chodia, sú podľa neho napríklad aj Pes a mačka , Voloviny bez ofiny, Čas na lásku, Vrabček či Playboy.
Dušan Čaplovič zo Smeru-SD označil návrh za scestný. Podľa neho by parlamentná knižnica mala aj naďalej prijímateľom povinných výtlačkov zostať, keď ich navyše dostáva zadarmo. Podotkol, že k Národnej rade SR patrí aj Hrad, kde je veľa priestoru, kde by bolo možné povinné výtlačky uložiť a archivovať. „Kultúrne parlamenty venujú a budú venovať tejto oblasti veľkú pozornosť,“ zdôraznil. Pripustil, že v budúcnosti bude potrebné vyselektovať tie výtlačky, ktoré bude možné darovať alebo niekomu iným spôsobom postúpiť. „Nepovažujem to za správne rozhodnutie,“ okomentoval návrh.
„Mne ide o skvalitnenie práce knižnice, preto som ani slovkom nezmienil zrušenie neperiodickej tlače,“ zareagoval Sulík. Ako zdôraznil, je za to, aby knižnica dlhodobo archivovala výtlačky a knihy potrebné pre parlamentnú prácu.
Väčšinu času dnešného rokovania parlamentu vyplnila rozprava ku koaličnému návrhu novely rokovacieho poriadku, vďaka ktorému by sa tajná voľba generálneho prokurátora mala zmeniť na verejnú. V rozprave, ktorá sa začala vo štvrtok popoludní, vystúpilo 16 zákonodarcov. Najviac sa ich zapojilo z poslaneckého klubu Smeru-SD, ktorí tento krok tvrdo kritizujú a označujú ho za nedemokratický a vracajúci Slovensko pred rok 1989. „Tajná voľba je právom, nie povinnosťou,“ odkázala im jedna z predkladateliek návrhu Edita Pfundtner z Mosta-Híd, označiť verejnú voľbu za návrat pred nežnú revolúciu vníma ako scestné.
Rokovanie 12. schôdze prerušil Sulík o 14:00, pokračovať bude v utorok od 9:00 vládnym návrhom o obchodovaní s emisnými kvótami, piatimi návrhmi z ministerstva vnútra a Zákonníkom práce. Plénum sa bude v utorok venovať ešte aj Sulíkovmu návrhu novely zákona o povinných výtlačkoch periodických publikácií, rozpravu ku ktorému nedokončili.