|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
01. februára 2010
Súkromné ZP plošne nezvýšia platby poskytovateľom
Plošné zvyšovanie úhrad poskytovateľom zdravotnej starostlivosti neprichádza v tomto roku do úvahy. Takýto odkaz poslali ambulanciám a nemocniciam súkromné ...
Zdieľať
ilustračné foto SITA
BRATISLAVA 1. februára (WEBNOVINY) - Plošné zvyšovanie úhrad poskytovateľom zdravotnej starostlivosti neprichádza v tomto roku do úvahy. Takýto odkaz poslali ambulanciám a nemocniciam súkromné zdravotné poisťovne (ZP). Zároveň však dodali, že k poskytovateľom budú pristupovať diferencovane, keďže ich plánujú hodnotiť a na základe toho aj vytvárať ich poradie. Dôvodom takého postupu je podľa Združenia zdravotných poisťovní kríza. Poistencov by sa to však citeľne dotknúť nemalo.
Dôvera zdravotná poisťovňa ako aj Union deklarovali, že nebudú môcť reagovať na požiadavky ohľadne zvýšenia platieb. Riaditeľ úseku financií Dôvery Radomír Vereš však upozornil, že poskytovatelia, ktorí sú efektívni a úspešní, sa nemusia báť plošného znižovania cien. K tomu, či vôbec je priestor, aby napríklad niektoré nemocnice dostali viac zdrojov sa vyjadrovať nechcel. "Môže tam byť priestor, ale aký je veľký, to vám v tejto chvíli neviem povedať," uviedol s tým, že to bude otázka rokovaní.
Poisťovne svoju neochotu zvyšovať platby poskytovateľom vysvetľujú krízou. Ich disponibilné zdroje by v tomto roku mali dosiahnuť takmer 3,576 mld. eur, čo je však medziročne menej o 1,43 %. Celkové zdroje v zdravotníctve by mali klesnúť o 2 %. Problémom je najmä rastúca nezamestnanosť, keďže každé jej zvýšenie o jeden percentuálny bod predstavuje pre poisťovne výpadok asi 30 mil. eur. Štát totiž platí za nezamestnaného o dve tretiny menej ako je priemerné poistné za ekonomicky aktívneho poistenca.
Ďalším negatívom je úspešnosť výberu poistného, ktorá sa zhoršuje a podľa výkonného riaditeľa združenia Eduarda Kováča ani neexistujú indície o tom, že by sa mal tento stav zmeniť. Napríklad pri Dôvere klesla o viac ako 3,5 percentuálneho bodu na asi 95 %. Zhoršuje sa aj platobná disciplína, a to najmä u samoplatiteľov a samostatne zárobkovo činných osôb. Tu pritom Vereš upozornil, že snahou poisťovne je túto situáciu zmeniť, zamerať sa plánujú nielen na veľkých neplatičov ale aj na "veľkú skupinu relatívne malých dlžníkov".
Problém spôsobujú poisťovniam aj platby štátu za jeho poistencov. Predovšetkým sú nižšie, ako je napísané v programovom vyhlásení vlády. Okrem toho bude napríklad Dôvera v rámci ročného zúčtovania žiadať od štátu asi 16 mil. eur. Tie sú tvorené jednak platbami za jeho poistencov, ktoré mal platiť ale nezaplatil, lebo v štátnom rozpočte nepočítal s takým rastom nezamestnaných a jednak peniazmi, ktoré musí platiť na základe priebežných zmien v centrálnom registri poistencov.
SITA
BRATISLAVA 1. februára (WEBNOVINY) - Plošné zvyšovanie úhrad poskytovateľom zdravotnej starostlivosti neprichádza v tomto roku do úvahy. Takýto odkaz poslali ambulanciám a nemocniciam súkromné zdravotné poisťovne (ZP). Zároveň však dodali, že k poskytovateľom budú pristupovať diferencovane, keďže ich plánujú hodnotiť a na základe toho aj vytvárať ich poradie. Dôvodom takého postupu je podľa Združenia zdravotných poisťovní kríza. Poistencov by sa to však citeľne dotknúť nemalo.
Dôvera zdravotná poisťovňa ako aj Union deklarovali, že nebudú môcť reagovať na požiadavky ohľadne zvýšenia platieb. Riaditeľ úseku financií Dôvery Radomír Vereš však upozornil, že poskytovatelia, ktorí sú efektívni a úspešní, sa nemusia báť plošného znižovania cien. K tomu, či vôbec je priestor, aby napríklad niektoré nemocnice dostali viac zdrojov sa vyjadrovať nechcel. "Môže tam byť priestor, ale aký je veľký, to vám v tejto chvíli neviem povedať," uviedol s tým, že to bude otázka rokovaní.
Poisťovne svoju neochotu zvyšovať platby poskytovateľom vysvetľujú krízou. Ich disponibilné zdroje by v tomto roku mali dosiahnuť takmer 3,576 mld. eur, čo je však medziročne menej o 1,43 %. Celkové zdroje v zdravotníctve by mali klesnúť o 2 %. Problémom je najmä rastúca nezamestnanosť, keďže každé jej zvýšenie o jeden percentuálny bod predstavuje pre poisťovne výpadok asi 30 mil. eur. Štát totiž platí za nezamestnaného o dve tretiny menej ako je priemerné poistné za ekonomicky aktívneho poistenca.
Ďalším negatívom je úspešnosť výberu poistného, ktorá sa zhoršuje a podľa výkonného riaditeľa združenia Eduarda Kováča ani neexistujú indície o tom, že by sa mal tento stav zmeniť. Napríklad pri Dôvere klesla o viac ako 3,5 percentuálneho bodu na asi 95 %. Zhoršuje sa aj platobná disciplína, a to najmä u samoplatiteľov a samostatne zárobkovo činných osôb. Tu pritom Vereš upozornil, že snahou poisťovne je túto situáciu zmeniť, zamerať sa plánujú nielen na veľkých neplatičov ale aj na "veľkú skupinu relatívne malých dlžníkov".
Problém spôsobujú poisťovniam aj platby štátu za jeho poistencov. Predovšetkým sú nižšie, ako je napísané v programovom vyhlásení vlády. Okrem toho bude napríklad Dôvera v rámci ročného zúčtovania žiadať od štátu asi 16 mil. eur. Tie sú tvorené jednak platbami za jeho poistencov, ktoré mal platiť ale nezaplatil, lebo v štátnom rozpočte nepočítal s takým rastom nezamestnaných a jednak peniazmi, ktoré musí platiť na základe priebežných zmien v centrálnom registri poistencov.
SITA