Súdne spory Lichtenštajnovcov s Českom o majetok pokračujú

Vaduz/Brno 20. augusta (TASR) - Lichtenštajnské kniežatstvo je jedným z najmenších štátov Európy, ktorý leží na svahoch Álp a v údolí Rýna. Vládne v ňom starý dolnorakúsky šľachtický rod Lichtenštajnovcov, patriaci k najbohatším a najvplyvnejším v českých krajinách i v Rakúsku. Usadil sa na Morave v 13. storočí za vlády Přemysla Otakara II. Najmä na Morave (zámky vo Valticiach, Krnove, Ledniciach, Lanškroune či Velkých Losinách), ale aj v Čechách mal rod rozsiahle majetky a vlastnil mnohé umelecké diela a ďalšie cennosti. Práve to je dôvodom špecifických vzťahov medzi Československom a neskôr Českou republikou a Lichtenštajnskom.


Ešte v roku 1919 vlastnili Lichtenštajnovci v 1. ČSR 160.000 hektárov pôdy, ale po prvej pozemkovej reforme to bolo už iba 3000 hektárov polí a 45.000 hektárov lesa, za čo im bola v rokoch 1920 a 1922 vyplatená finančná náhrada. Zvyšný majetok Lichtenštajnovcov v Čechách a na Morave bol po roku 1945 skonfiškovaný na základe tzv. Benešových dekrétov. Ich uplatnenie je príčinou vlečúcich sa sporov medzi kniežatstvom a Českou republikou.

Keď Československo po vojne zahrnulo nehnuteľnosti Lichtenštajnovcov medzi majetok určený na konfiškáciu, opieralo sa okrem iného o dokument zo sčítania ľudu z roku 1930, kde je u nich v kolónke "národnosť" napísané "deutsch" (nemecká). Kolónka je spoločná pre národnosť i pre používaný jazyk a pretože Lichtenštajnovci hovoria po nemecky, je tam zapísaná práve nemčina. Lichtenštajnovci sa však považovali za občanov nezávislého a neutrálneho kniežatstva, existujúceho dávno pred rokom 1945. Navyše nebola preukázaná ich spolupráca s nacistami a tiež vtedajšia kňažná Elsa bola židovského pôvodu.

Proti konfiškácii sa Lichtenštajnovci po vojne bránili na československých súdoch. Aj keď ale argumenty v priebehu procesu vyznievali pôvodne v ich prospech, po komunistickom prevrate a zmenách v justícii nakoniec Najvyšší správny súd konfiškáciu majetku potvrdil. Reštitúcie po roku 1989 sa na majetok Lichtenštajnovcov na českom území nevzťahovali, pretože bol zhabaný ešte pred rokom 1948.

Kvôli neuznaným majetkovým nárokom Lichtenštajnovcov nástupnícke štáty Česko-Slovenska a Lichtenštajnsko v roku 1993 vzájomne neuznali svoju nezávislosť a nenadviazali diplomatické styky (ČSR síce v roku 1938 diplomatické styky s kniežatstvom nadviazala, trvali však iba niekoľko mesiacov - do vyhlásenia Protektorátu Čechy a Morava v roku 1939). Stalo sa tak až v septembri (ČR), resp. decembri 2009 (SR).

Česká republika, konkrétne Úrad pre zastupovanie štátu vo veciach majetkových, a Lichtenštajnsko však naďalej vedú súdny spor o 600 prevažne lesných pozemkov pri Říčanoch neďaleko Prahy, ktorý bude riešiť Ústavný súd ČR v Brne. Denníku Volksblatt to minulý týždeň potvrdil Maximilian Schaffgotsch, právnik súkromnej Nadácie kniežaťa z Lichtenštajnu, ktorá spravuje veľkú časť majetku kniežacej rodiny. V prípade doteraz rozhodli tri inštancie, ale ich závery sú podľa Schaffgotscha "nesprávne", preto je na rade Ústavný súd. Právnik očakáva, že rozhodne do jedného roka.

Pozemky pri Říčanoch podľa zápisu v katastri nehnuteľností celú povojnovú éru patrili Lichtenštajnovcom. Keď si však členovia rodu nechali vlastníctvo v roku 2013 potvrdiť, český štát ich zažaloval. V pozemkových knihách mal byť celý čas chybný záznam. České súdy už niekoľkokrát argumenty Lichtenštajnovcov odmietli a dali za pravdu štátu, pripomenul na svojej stránke Český rozhlas.

Do sporu teraz prvýkrát vstúpila aj lichtenštajnská vláda, ktorá vyjadrila ľútosť, že za osem rokov od obnovenia diplomatických vzťahov medzi Lichtenštajnskom a Českom sa nepodarilo v otázke majetkového vyrovnania dosiahnuť zásadný pokrok. Vláda tiež upozornila, že lichtenštajnské knieža Hans Adam II. sa vždy staval proti riešeniu akýchkoľvek sporov s ČR súdnou cestou.

Že sa ich konfiškácie nemali týkať, dokazujú Lichtenštajnovci aj tým, že Lichtenštajnsko počas vojny nikdy neuznalo protektorát Čechy a Morava ani Mníchovskú dohodu a príslušníci rodu nekolaborovali s nacizmom. "Je neúnosné, aby české štátne inštitúcie ešte v roku 2017 argumentovali tým, že sa s Lichtenštajnovcami malo zaobchádzať ako s Nemcami," píše sa vo vyhlásení vlády vo Vaduze.

Česká diplomacia trvá podľa Českého rozhlasu na tom, že aktuálny spor nič nemení na vyhlásení o vzájomných vzťahoch, ktoré ČR a Lichtenštajnsko podpísali pred tromi rokmi. "Ministerstvo sa nebráni diskusii o citlivých udalostiach v minulosti, avšak iba na akademickej, vedeckej úrovni," povedala jeho hovorkyňa Michaela Lagronová.

Lichtenštajnský princ Constantin, ktorý šéfuje spomínanej nadácii, spor o pozemky pri Říčanoch už skôr komentoval slovami, že "nám nejde o hektáre, ale o spravodlivosť". Jeho nadácia je v prípade neúspechu na českom ústavnom súde ochotná ísť s prípadom až na Európsky súd pre ľudské práva.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR