![]() |
31. júla 2020
So svojou záverečnou rečou najskôr vystúpil obhajca Marek Para, ktorý zastupuje obžalovaného Kočnera. Podľa jeho slov je obžaloba v kauze vraždy Kuciaka postavená výlučne na nepriamych dôkazoch, tie navyše netvoria ucelenú reťaz a nevylučujú iný záver.
Para dodal, že údajný motív obžalovaného objednať si vraždu Kuciaka je príliš všeobecný. Zároveň kritizoval právnych zástupcov poškodených, ktorí jeho klienta verejne spájali s kauzami, v ktorých podľa neho nemá žiadne procesné postavenie. Tým podľa Paru v kauze Kuciak vytvorili „efekt vopred želaného páchateľa”, kde verejnosť uspokojí len odsudzujúci verdikt.
Kauza vraždy Kuciaka je podľa Paru zároveň bojom o charakter trestného procesu, keďže v prípade boli často prezentované selektívne vybrané dôkazy, ktoré podľa neho boli často skôr interpretované v médiách, ako vykonané na súde.
„Zásadným spôsobom porušili procesné strany, predovšetkým splnomocnenci, ale aj orgány činné v trestnom konaní prezumpciu neviny,“ vyhlásil Para. Advokát zároveň kritizoval, že kľúčového svedka v tomto prípade, Zoltána Andruskóa, vyčlenili orgány činné v trestnom konaní na samostatné konanie a dostal „vysoké výhody” hlavne v podobe zníženého trestu. Samotného svedka označil za nepresvedčivého a s „prílišnou obrazotvornosťou”.
Jeho výpovede boli podľa Paru často v rozpore s inými výpoveďami a dôkazmi. Navyše mohol mať podľa neho vzhľadom na svoje aktivity a finančnú situáciu vlastný motív objednať si vraždu novinára. Advokát Kočnera naznačil, že páchatelia vraždy mohli pri skutku použiť na identifikáciu Kuciaka iné fotografie ako tie, ktoré boli vyhotovené sledovacím tímom Petra Tótha.
Para doplnil, že Kočner je doteraz bezúhonnou osobou, pričom posudok u neho vylúčil násilné sklony pri riešení konfliktov. Svojho klienta preto navrhol vo veci úkladnej vraždy oslobodiť.
Na súde so svojou záverečnou rečou vystúpil aj obžalovaný Kočner. „Ján Kuciak mi žiadnym spôsobom nevadil,“ vyhlásil podnikateľ.
Podľa jeho slov bol Kuciak len jedným z mnohých novinárov, ktorí o ňom v priebehu 25 rokov písali. Zavraždený novinár mu venoval spolu deväť článkov na štyri rôzne témy, o nich však písali aj iné médiá. „Nie som svätec, ale nie som ani vrah,” povedal na margo obžaloby.
Obžalovaný tiež zopakoval svoje tvrdenie z priebehu súdneho procesu, že komunikácia z aplikácie Threema, ktorá bola použitá ako dôkaz v trestnom konaní, nie je autentická. „Je dopĺňaná a časť z nej chýba,” povedal Kočner.
Poprel napríklad, že by Petrovi Tóthovi niekdy zaslal správu „Ján Kuciak 558 Veľká Mača Galanta”. V prípade Tótha tiež Kočner spochybnil viaceré tvrdenia z jeho výpovedí. Takisto spochybnil viaceré tvrdenia Andruskóa.
Jeho výpoveď, že Kočner zháňal za milión eur bieleho koňa, ktorý by na seba zobral vraždu Kuciaka, označil obžalovaný za nonsens. Navyše Kočner tvrdí, že Andruskó sám rozhodol o zavraždení Kuciakovej snúbenice Kušnírovej, keď mu 19. februára vykonávatelia povedali, že Kuciaka nezabili, lebo v jeho dome sa nachádzala ďalšia osoba. „Obžaloba postavená na svedkovi Andruskóvi sa rozpadla na jeho nedôveryhodnosti,” povedal.
Kauza vraždy sa podľa Kočnera dopĺňa s kauzou zmenky, pričom sa v tejto oblasti kryjú záujmy politikov, oligarchov aj tajných služieb. „Verím, že medializácia, politika a emócie ostanú za dverami súdnej siene,” dodal obžalovaný.
Na pojednávaní vystúpila aj obhajkyňa Júlia Vestenická, ktorá zastupuje obžalovanú Zsuzsovú. Vo svojej záverečnej reči uviedla, že komunikácia z aplikácie Threema medzi kočnerom a Zsuzsovou nie je komplexná a existuje viacero jej verzií.
Podľa nej je zároveň nepochybné, že sa do obsahu komunikácií zasahovalo. „Vyplynulo to z dokazovania,“ povedala. Podľa Vestenickej nikto nespochybňuje, že Zsuzsová a Kočner spolu komunikovali, no podľa nej to neznamená, že spolu páchali trestnú činnosť.
Vestenická takisto spochybnila svedectvo odsúdeného Andruskóa. „Vo viacerých smeroch, a to podstatných, neuvádzal pravdu,“ povedala s tým, že pôvodne obvineného Andruskóa orgány činné v trestnom konaní na pozíciu svedka pripravili.
„Svoje výpovede menil a menil ich za pochodu,“ povedala Vestenická. Pripomenula tiež, že v pôvodnej verzii vyšetrovateľov bol za vraha Kuciaka a jeho snúbenice označený Szabó a nie Marček, ktorý sa ku skutku priznal. Ohľadom Marčekovho priznania podľa nej existuje množstvo nezodpovedaných otázok.
„Skutok tak, ako ho Miroslav M. opísal, je veľmi nepravdepodobné, že sa stal,“ vyhlásila obhajkyňa. Dodala, že navrhuje, aby jej klientka Zsuzsová bola spod obžaloby v plnom rozsahu oslobodená.
Podľa Szabóovej obhajkyne Ivany Kochanskej neexistuje jediný dôkaz, ktorý by jej klienta spájal so skutkami, pri ktorých vyhasli ľudské životy.
Kočner si podľa nej ako úspešný podnikateľ mohol na chystanú vraždu novinára najať profesionálov a nie amatérov ako Szabó a Marček. Vyšetrovanie vraždy Kuciaka podľa nej navyše obsahuje elementárne chyby, ktoré znemožnili napríklad určiť presný čas smrti obetí.
Kochanská zdôraznila výpoveď Marčeka, ktorý podľa nej vypovedal, že ho Szabó iba zaviezol do Veľkej Mače. Obžalovaný si pritom podľa advokátky myslel, že Marček ide Kuciaka len zbiť.
Súd na pojednávaní 23. júla rozhodol o ukončení dokazovania, pričom následne predniesli svoje záverečné reči prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry a právni zástupcovia rodín Kuciaka a jeho zavraždenej snúbenice Martiny Kušnírovej.
Prokurátor Vladimír Turan v rámci svojej reči navrhol obžalovaným Marianovi Kočnerovi, Alene Zsuzsovej a Tomášovi Szabóvi tresty zhodne po 25 rokov väzenia. Zároveň pripomenul, že zavraždený Kuciak sa začal začiatkom roka 2017 dôslednejšie venovať aktivitám Kočnera. „Neboli to len články v zmysle ‚jedna pani povedala‘. Išlo o seriózne analýzy,“ uviedol.
Zároveň pripomenul, že Kuciak bol pred zavraždením na popud Kočnera lustrovaný a sledovaný. Právni zástupcovia poškodených, Daniel Lipšic a Roman Kvasnica, vo svojich prejavoch skonštatovali, že vykonané dokazovanie preukázalo vinu obžalovaných.
Vraždu novinára Jána Kuciaka si objednal, podieľal sa na nej a aj na nej zarobil peniaze odsúdený Zoltán Andruskó. Uviedla to dnes vo svojej záverečnej reči pred senátom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku obžalovaná Alena Zs.
Andruskó, ktorý v tejto kauze vystupoval ako svedok, sa podľa Aleny Zs. v minulosti dopúšťal podvodov, krátenia daní, falšovania dokladov a ďalšej trestnej činnosti. Takisto sa podľa nej stýkal s príslušníkmi podsvetia zo Slovenska, ako aj z Maďarska, Ruska alebo Srbska.
Andruskó si podľa Aleny Zs. vraždu objednal buď sám, keďže práca Kuciaka ohrozovala jeho aktivity, prípadne mu objednávku zadal niekto ďalší. Po svojom zadržaní podľa nej následne uzavrel dohodu s orgánmi činnými v trestnom konaní s cieľom zničiť Mariana Kočnera.
Ona sama podľa vlastných slov zažila po svojom zadržaní nátlak zo strany polície, aby svedčila proti Marianovi Kočnerovi a vyhla sa tak doživotnému trestu. Celý proces Alena Zs. označila ako „akt pomsty voči pánovi Kočnerovi“. „Skutočný objednávateľ je vonku, celý proces sleduje a náramne sa baví,“ povedala.
Obžalovaná takisto poprela, že by s Marianom Kočnerom komunikovala o vražde v šifrách v podobe diskusií o snehu alebo vypadávaní zubov. Objednávku vraždy by jej navyše neumožňovala jej panická porucha, ktorá je podľa jej slov charakterizovaná strachom zo smrti.
„Je vylúčené, aby človek trpiaci panickou poruchou si objednal akúkoľvek vraždu,“ vyhlásila obžalovaná.
Záverečná reč Aleny Zs. trvala pred súdom skoro tri hodiny.
Obžalovaný Tomáš Sz. poprel účasť na vražde Jána Kuciaka, jeho snúbenice Martiny Kušnírovej a podnikateľa Petra Molnára. Uviedol to dnes vo svojej záverečnej reči pred Špecializovaným trestným súdom v Pezinku. Zároveň povedal, že ako policajt aj ochranka námorných lodí pracoval na tom, aby chránil ľudský život.
„Nikdy som nikomu neublížil, neviem si predstaviť, že by som niekomu vzal život,“ povedal.
Súd rozsudok v kauze vraždy investigatívneho novinára a ďalších skutkov vynesie v stredu 5. augusta. Tomáš Sz. aj Alena Zs. deklarovali, že sa vynesenia verdiktu nechcú zúčastniť.
©2005-2025 Denník 24hodin | Webdesign by WEBkomplex.sk |