Súd rozhodol v prospech štátu v ďalšom spore o Transpetrol

Foto: SITA/Michal BurzaBRATISLAVA 1. júla (WEBNOVINY) - Okresný súd v Michalovciach v piatok rozhodol, že Ignác Ilčišin nie je a nikdy ani nebol predsedom predstavenstva spoločnosti Transpetrol, a.s. Všetky úkony, ktoré uskutočnil, vydávajúc sa za predsedu predstavenstva spoločnosti, preto nemajú právne účinky. Agentúru SITA o tom informovalo Ministerstvo hospodárstva (MH) SR. Ignác Ilčišin sa za údajného predsedu predstavenstva Transpetrolu nechal zvoliť na valnom zhromaždení v apríli 2009. Podľa piatkového rozhodnutia Okresného súdu v Michalovciach toto zhromaždenie nemalo charakter valného zhromaždenia spoločnosti Transpetrol a preto na ňom nemohol byť Ignác Ilčišin zvolený za predsedu jej predstavenstva.


"Vydaním tohto, aj keď zatiaľ neprávoplatného rozhodnutia, sa však možnosti Ignáca Ilčišina vystupovať ako predseda predstavenstva Transpetrolu, a najmä v zahraničí tak spôsobovať Transpetrolu a štátu škodu, podstatne eliminujú", konštatovalo MH vo vyhlásení.

Slovensko tak bolo úspešné v ďalšom súdnom spore týkajúcom sa Transpetrolu

Začiatkom júna totiž štát uspel v súdnom spore o 34-percentný podiel spoločnosti Transpetrol, a.s. Na tento podiel si nárokovala právo skupina firiem okolo vranovského podnikateľa Ignáca Ilčišina. Rezortu hospodárstva vtedy doručili rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktorým odmietol odvolania spoločností Brilant a Tradeunion patriacich k skupine firiem a osôb združených okolo Ignáca Iľčišina proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach. Najvyšší súd tak svojim rozhodnutím potvrdil rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, ktoré tak nadobudlo právoplatnosť.

Krajský súd v Košiciach v máji minulého roku zamietol žalobu ďalšej Ilčišinovej spoločnosti Gajus o určenie vlastníctva akcií a rozhodol, že spoločnosť Gajus v likvidácii nie je vlastníkom 100 kusov akcií Transpetrol a tieto akcie patria štátu.

Na 34-percentný podiel Transpetrolu si ešte v minulom roku nárokoval právo investičný fond CAPPA Fund III, registrovaný v Spojených štátoch amerických. Výkonný riaditeľ CAPPA Fund III Steve Richards v máji minulého roka vyzval slovenskú vládu, aby bola transparentná a dodržiavala zákony v súvislosti s prepravcom ropy Transpetrolom. Výkonný riaditeľ fondu odmietol prepojenosť na vranovského podnikateľa Ignáca Ilčišina, ktorý si nárokoval právo na 34-percentný podiel Transpetrolu už od roku 1998. Práve vranovský podnikateľ mal údajne spomínaný podiel Transpetrolu predať spoločnosti Quick Power Plant, registrovanej v Českej republike. Táto firma mala následne akcie slovenského prepravcu ropy predať investičnému fondu CAPPA Fund III.

Spor o 34 % akcií Transpetrolu, ktoré si nárokoval Ilčišin, sa začal v máji 1995

Spoločnosti ILaS Vranov nad Topľou ako predávajúci a Slovenka Vranov ako kupujúci uzavreli vtedy zmluvu o budúcej zmluve na predaj nehnuteľnosti. Daňový úrad vo Vranove nad Topľou si však ešte v tom istom roku uplatnil na nehnuteľnosti firmy ILaS záložné právo. Spoločnosť ILaS sa obrátila na Okresný súd vo Vranove nad Topľou s tým, že kvôli postupu daňového úradu nemohla budovu predať, a tak vznikla pohľadávka vo výške 43 mil. vtedajších slovenských korún. Ústredné daňové riaditeľstvo uznalo námietku firmy ILaS, že daňový úrad nepostupoval správne a záložné právo zrušil. ILaS tak žiadal náhradu škody od ministerstva financií, ktoré riadi daňové úrady. Ministerstvo financií pokladalo tento rozsudok za nevykonateľný a pohľadávku neuhradilo.

Okresný súd vo Vranove nad Topľou však dal firme za pravdu

Na základe rozsudku z roku 1997 podala firma návrh na exekúciu. Poverená súdna exekútorka Milada Korimová vybrala na exekúciu 34-percentný podiel Transpetrolu. V roku 1998 postúpila spoločnosť ILaS svoju pohľadávku na vranovskú firmu C.S.I.-CD. V tom istom roku táto firma vyzvala obchodníka s cennými papiermi Classinvest Slovakia na nákup akcií Transpetrolu. Na základe exekučného rozhodnutia obchodník kúpil tieto akcie a previedol ich na účty siedmich právnických a fyzických osôb vedených v Stredisku cenných papierov. Krátko po tom ministerstvo financií koncom roka 1998 dalo príkaz na spätný prevod týchto akcií do vlastníctva štátu.

V roku 2009 Krajský súd v Žiline rozhodol, že 34-percentný balík akcií nikdy nevlastnili podnikatelia okolo Ilčišina, ale stále ich vlastnil štát. Žilinský súd taktiež uznal skupinu podnikateľov za vinných z rôznych trestných činov, pričom samotného Ilčišina odsúdil na deväť rokov väzenia. Ministerstvo hospodárstva vtedy označilo toto súdne rozhodnutie za jedno z najdôležitejších v celej kauze.

Spoločnosť Transpetrol sa zaoberá prepravou ropy a jej skladovaním pre odberateľov a pre Správu štátnych hmotných rezerv. V roku 2002 získala 49-percentný balík akcií Traspetrolu firma Jukos Oil Company za 74 mil. USD. Slovensko si ponechalo majoritný 51-percentný podiel. Koncom marca 2009 slovenská vláda prostredníctvom vtedajšieho ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka podpísala v Londýne zmluvu s vedením spoločnosti Jukos International UK B.V. o spätnom odkúpení 49 % akcií spoločnosti Transpetrol. Cena za spätné odkúpenie 49 % akcií Transpetrolu predstavovala 240 mil. USD.