Súd obžaloval dvojicu v kauze Transpetrol

PEZINOK 14. marca (WEBNOVINY) - Ignác I., ktorý sa vydával za predsedu predstavenstva Transpetrolu, sa postaví pred Špecializovaný trestný súd a bude čeliť obžalobe z pokusu pokračovacieho podvodu.


Súd dnes prijal obžalobu na dvojicu Ignác I. a Ján H. v kauze, v ktorej podľa prokuratúry hrozilo spôsobenie celkovej škody 25 686 947,50 eura. Hlavné pojednávanie sa začne 17. apríla. Obžalovaní na verejnom zasadnutí odmietli uzavrieť dohodu o vine a treste.

„Vzhľadom na to, že som sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania, tak nesúhlasím,“ povedal Ignác I. na súde.

Ignác I. namietal porušenie svojich práv počas vyšetrovania. Tvrdil, že mu vyšetrovateľka uprela právo vyjadriť sa k obvineniu na vypočúvaní v Humennom a neumožnila doplniť niektoré dôkazy. Niektoré dôkazy teraz nechce súdu poskytnúť, lebo sa obáva, že by boli zničené.


Výhrady mal k advokátovi

Spochybňoval aj spätné odkúpenie 49-percentného podielu Transpetrolu Slovenskou republikou. Výhrady mal aj k tomu, ako mu boli pridelení advokáti. Žiadal totiž o advokáta z blízkosti svojho bydliska, ale dostal obhajcu zo vzdialeného mesta, s ktorým sa preto nemohol často stretávať.

Namietol aj žalujúceho prokurátora Maroša Žilinku, pričom v minulosti bol štátnym tajomníkom MV SR. Podľa neho v minulosti riadil vyšetrovací tím, poukázal aj na to, že plnil úlohy vlády. Žilinka konštatoval, že o námietke obžalovaného sa nebude konať, lebo ju nepredložil bezodkladne, teda hneď po tom, ako sa dozvedel, že v kauze vystupuje ako dozorujúci prokurátor.

Obžalovaní podľa prokuratúry predstierali, že sú oprávnení konať v mene Transpetrolu – Ignác I. ako údajný predseda predstavenstva a Ján H. ako údajný člen predstavenstva. Stalo sa to 4. júna 2009 u súdnej exekútorky v Prahe, kde podpísali dva exekútorské zápisy.


Exekučný zápis

Transpetrol tým uznal neexistujúce dlhy voči dvom obchodným spoločnostiam vo výške 12,86 milióna eur a za spoločnosť Transpetrol sa ich zaviazali uhradiť do 10. júna rovnakého roka. V prípade neuhradenia peňazí v dohodnutej lehote sa zaviazali zaplatiť zmluvnú pokutu 10-tisíc eur.

Dvojica súhlasila aj s priamou vykonateľnosťou exekučného zápisu, ak nebude dlh včas zaplatený. Dôsledkom tohto konania podľa žalobcu bolo, že od 20. augusta, resp. 16. decembra 2009 boli na majetok Transpetrolu vedené exekúcie na návrh spoločností, ktorým dvojica uznala za spoločnosť dlhy. Súdy zastavili exekúcie 12. júla 2010 a zadržiavané peniaze od českých obchodných partnerov mohli byť uvoľnené.

Okrem tohto prípadu podľa obžaloby Ignác I. a Ján H. vystavili v rovnaký deň 4. júna 2009 v Prahe bez právneho dôvodu vlastnú zmenku za Transpetrol v prospech českej spoločnosti na sumu 12,98 milióna eur. Bola splatná 25. júna 2009 v Brne. Následkom bolo súdne konanie, lebo česká spoločnosť si nárokovala zmenku. Konanie sa zastavilo, pretože firma nezaplatila súdny poplatok jeden milión českých korún.


Obvinení nie sú vo väzbe

Obžalovaní od založenia Transpetrolu podľa žalujúceho prokurátora nikdy neboli v jeho štatutárnych orgánoch. Svoje právo konať v mene spoločnosti odvíjali od mimoriadneho valného zhromaždenia, ktoré sa konalo v apríli 2009 na Vinnom jazere. Štátu hrozila strata 34-percentného podielu v spoločnosti. Po sporoch okolo tejto udalosti už právoplatne rozhodol Okresný súd Bratislava II., že to nebolo mimoriadne valné zhromaždenie.

Obvinená dvojica okrem aktivít, ktoré sú predmetom trestného stíhania, podľa prokurátora neplnila v Transpetrole žiadne úlohy, žiadnym spôsobom sa nepodieľali na chode a riadení spoločnosti. V súčasnosti nie je ani jeden z obvinených vo väzbe.


Transpetrol

Už v roku 2009 Krajský súd v Žiline rozhodol, že 34-percentný balík akcií nikdy nevlastnili podnikatelia okolo Ignáca I., ale stále ich vlastnil štát. Žilinský súd taktiež uznal skupinu podnikateľov za vinných z rôznych trestných činov, pričom Ignáca I. neprávoplatne odsúdil na deväť rokov väzenia. Rozsudok však odvolací súd zrušil a vrátil na opätovné prejednanie.

Spoločnosť Transpetrol sa zaoberá prepravou ropy a jej skladovaním pre odberateľov a pre Správu štátnych hmotných rezerv. V roku 2002 získala 49-percentný balík akcií Transpetrolu firma Jukos Oil Company za 74 mil. USD.

Slovensko si ponechalo majoritný 51-percentný podiel. Koncom marca 2009 slovenská vláda prostredníctvom vtedajšieho ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka podpísala v Londýne zmluvu s vedením spoločnosti Jukos International UK B.V. o spätnom odkúpení 49 % akcií spoločnosti Transpetrol. Cena za spätné odkúpenie 49 % akcií Transpetrolu predstavovala 240 mil. USD.