|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 24.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Emília
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
05. marca 2016
Sucho na Blízkom východe je najhoršie za 900 rokov
Sucho, ktoré nedávno na 14 rokov postihlo ...
Zdieľať
Vedci NASA skúmali letokruhy stromov vo viacerých stredomorských krajinách, aby zistili, ako sa počas 900 rokov striedali suché roky s rokmi s dostatkom vlahy. JERUZALEM 5. marca (WebNoviny.sk) - Sucho, ktoré nedávno na 14 rokov postihlo Blízky východ, bolo najhorším fenoménom svojho druhu za posledných 900 rokov. Vyplýva to z najnovšej štúdie zverejnenej americkým Národným úradom pre letectvo a vesmír (NASA).
Vedci NASA skúmali letokruhy stromov vo viacerých stredomorských krajinách, aby zistili, ako sa počas 900 rokov striedali suché roky s rokmi s dostatkom vlahy. Zistili tak, že obdobie v intervale od roku 1998 do roku 2012 bolo najsuchšie, pričom tento stav podľa všetkého zavinila činnosť človeka.
Hlavný autor štúdie Ben Cook pri prezentácii správy uviedol, že meteorologické podmienky vo východnom Stredomorí za posledných 900 rokov podliehali viacerým vplyvom a zmenám, ale posledné dve desaťročia sa od predchádzajúcich období výrazne odlišovali.
Nejde o prirodzené zmeny
Podľa názoru vedcov nebolo obdobie sucha, ktoré postihlo Blízky východ a pretrváva v niektorých oblastiach aj naďalej, súčasťou prirodzených prírodných zmien pozorovateľných v regióne. Cook sa špecializuje na klimatológiu v Goddardovom inštitúte pre štúdium vesmíru pri NASA a pracuje aj v Lamontovho-Dohertyho ústavu pre pozorovanie Zeme pri Kolumbijskej univerzite v New Yorku.
Spolu s kolegami pri výskume využívali ako študijný materiál letokruhy živých i mŕtvych stromov z oblasti severnej Afriky, Grécka, Libanonu, Jordánska, Sýrie a Turecka a porovnali ich s materiálom zo Španielska, juhu Francúzska a Talianska, aby takto dospeli k frekvencii období sucha v sledovanej oblasti.
Agentúra AP pripomenula, že úzke letokruhy sú dôkazom suchých rokov, zatiaľ čo široké korešpondujú s rokmi bohatými na vlahu. Podľa Cooka k podobným záverom ako jeho tím dospeli i iní vedci: aj z ich štúdií vyplýva, že výnimočné meteorologické podmienky sú zapríčinené ľudskou činnosťou.
Od nedostatku vody k občianskej vojne
Nad podobným zadaním pracovali tiež tímy vedcov Kolumbijskej univerzity a Kalifornskej univerzity v Santa Barbare, ktorí upozornili na to, že práve sucho vyvolalo kolaps poľnohospodárstva v Sýrii a následnú migráciu 1,5 milióna ľudí do miest, keďže prišli o zdroje obživy. Nedostatok vody bol aj jedným z viacerých faktorov, ktoré prispeli k zhoršeniu situácie v Sýrii a v konečnom dôsledku vyústili do občianskej vojny. Tá v krajine trvá do roku 2011.
Riaditeľ centra pre výskum systémov Zeme na Pensylvánskej štátnej univerzite Michael Mann uviedol, že zverejnená štúdia NASA je jednou z viacerých znepokojujúcich správ o bezprecedentných klimatických podmienkach. Mann nepracoval na tejto štúdii, ale v reakcii na ňu v e-maile zaslanom agentúre AP napísal, že "štúdium letokruhov má svoje limity a dochádza k nepresnostiam, ale autori z tímu NASA urobili dobrú robotu pri vyhodnotení faktorov neistoty".
Zdroj: WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené.
Vedci NASA skúmali letokruhy stromov vo viacerých stredomorských krajinách, aby zistili, ako sa počas 900 rokov striedali suché roky s rokmi s dostatkom vlahy. Zistili tak, že obdobie v intervale od roku 1998 do roku 2012 bolo najsuchšie, pričom tento stav podľa všetkého zavinila činnosť človeka.
Hlavný autor štúdie Ben Cook pri prezentácii správy uviedol, že meteorologické podmienky vo východnom Stredomorí za posledných 900 rokov podliehali viacerým vplyvom a zmenám, ale posledné dve desaťročia sa od predchádzajúcich období výrazne odlišovali.
Nejde o prirodzené zmeny
Podľa názoru vedcov nebolo obdobie sucha, ktoré postihlo Blízky východ a pretrváva v niektorých oblastiach aj naďalej, súčasťou prirodzených prírodných zmien pozorovateľných v regióne. Cook sa špecializuje na klimatológiu v Goddardovom inštitúte pre štúdium vesmíru pri NASA a pracuje aj v Lamontovho-Dohertyho ústavu pre pozorovanie Zeme pri Kolumbijskej univerzite v New Yorku.
Spolu s kolegami pri výskume využívali ako študijný materiál letokruhy živých i mŕtvych stromov z oblasti severnej Afriky, Grécka, Libanonu, Jordánska, Sýrie a Turecka a porovnali ich s materiálom zo Španielska, juhu Francúzska a Talianska, aby takto dospeli k frekvencii období sucha v sledovanej oblasti.
Agentúra AP pripomenula, že úzke letokruhy sú dôkazom suchých rokov, zatiaľ čo široké korešpondujú s rokmi bohatými na vlahu. Podľa Cooka k podobným záverom ako jeho tím dospeli i iní vedci: aj z ich štúdií vyplýva, že výnimočné meteorologické podmienky sú zapríčinené ľudskou činnosťou.
Od nedostatku vody k občianskej vojne
Nad podobným zadaním pracovali tiež tímy vedcov Kolumbijskej univerzity a Kalifornskej univerzity v Santa Barbare, ktorí upozornili na to, že práve sucho vyvolalo kolaps poľnohospodárstva v Sýrii a následnú migráciu 1,5 milióna ľudí do miest, keďže prišli o zdroje obživy. Nedostatok vody bol aj jedným z viacerých faktorov, ktoré prispeli k zhoršeniu situácie v Sýrii a v konečnom dôsledku vyústili do občianskej vojny. Tá v krajine trvá do roku 2011.
Riaditeľ centra pre výskum systémov Zeme na Pensylvánskej štátnej univerzite Michael Mann uviedol, že zverejnená štúdia NASA je jednou z viacerých znepokojujúcich správ o bezprecedentných klimatických podmienkach. Mann nepracoval na tejto štúdii, ale v reakcii na ňu v e-maile zaslanom agentúre AP napísal, že "štúdium letokruhov má svoje limity a dochádza k nepresnostiam, ale autori z tímu NASA urobili dobrú robotu pri vyhodnotení faktorov neistoty".
Zdroj: WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené.