Súčasný Orol tatranský je revue pre mladú literatúru a umenie

Bratislava 30. decembra (TASR) - "Noviny" i "Orol" stali sa prototypmi budúcich tvorieb, stali sa obrazcami literárnych prúdov, ktoré dodnes obživujú duchovne slovenský národ. Všetko vzala nám neprajná doba: no duchovní dedičia „Novín“ a „Orla svietia nám ako svetlé majáky na vzbúrenom mori.“ Tieto vety napísal Jozef Miloslav Hurban na záver „Druhej knihy“ svojho memoárového diela Ľudovít Štúr. My dodajme, že Slovenské národné noviny aj s prílohou samostatne „nepredajného mesačníka“ Orol tatranský vychádzajú aj dnes. Ich vydavateľom je Matica slovenská v Martine.


„Orol tatránski sa mal zameriavať na 'čiastku historickú', chcel spájať poučenie so zábavou', uverejňovať básne a prozaické práce pôvodné a ľudové...“ atď. Takto charakterizuje Štúrovho Orla tatránskeho Encyklopédia slovenských spisovateľov. Ten dnešný Orol tatranský má v záhlaví napísané, že je to „revue pre mladú literatúru, umenie a spoločnosť“. Tento svoj zámer časopis potvrdil aj v poslednom tohoročnom čísle, kde celkom prirodzene venoval veľkú pozornosť Roku Ľudovíta Štúra. Na túto tému uverejnil dve práce, ktoré vyšli víťazne z literárnej súťaže stredoškolákov a vysokoškolákov.

Prvá súťaž bola sprievodným programom dnes už tradičného každoročného literárno-kultúrneho podujatia Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko. Ako uvádza redakčný perex nad textom víťaznej práce, „do 23. ročníka súťaže v školskom roku 2014/2015 sa prihlásilo 415 súťažných prác zo 117 škôl na Slovensku a 103 prác zo zahraničia (Chorvátsko, Maďarsko, Rumunsko, Srbsko a USA). Víťaznou prácou je úvaha Jaroslavy Majerovej, žiačky IV. ročníka Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci v Srbsku. Téma jej práce má názov Ako Ľudovít Štúr dnes rezonuje u Dolnozemcov. V jej závere čítame: „Naši predkovia, hrdí, urobení Panónčania totižto, žijúc podľa výroku Štúra, úspešne zdolávali tie cesty tŕnisté, tu, na slovenskej periférii. Dnes, keď si celý slovanský svet pripomína veľkolepé výročie, my, potomkovia tejto vetvy, si uvedomujeme, že sa tá tŕňmi zarastená dolnozemská slovenčina a celý jej korpus musí dnes, viac ako kedykoľvek predtým v dejinách, snáď najhúževnatejšie klčovať. A tak táto idea u nás dnes asi najplnohodnotnejšie rezonuje. Nesmieme sa vzdávať myšlienky Nášho Človeka, nositeľa tej najkrajšej košele slovenskosti, nášho Ľudovíta Štúra. Aby sme ho nenechali v 'štichu '.“

Druhá súťaž na tému Odkaz Ľudovíta Štúra, ktorú vypísala Matica slovenská, bola určená vysokoškolákom. Prišlo do nej 127 textov vysokoškolských študentov zo Slovenska i z Čiech. Porota prisúdila prvú cenu úvahe Milana Kolesíka z Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Autor jej dal názov Ľudovít Štúr ako osobnosť svojej i našej doby. V jej závere čítame: „Každopádne ten najdôležitejší odkaz dnešku, aký nám príklad Ľudovíta Štúra predkladá, je ničím nelimitovaná a nespútateľná láska k národu a láska k svojmu pôvodu. Láska taká veľká, že ho stála vidinu manželky a detí, pokračovania rodu a zachovania vlastnej existencie v jednom zo základných pudov našej existencie. Láska, ktorou tento neprekonateľne inšpiratívny muž preteká, je podľa môjho názoru láskou k skutočnému Slovensku...“



Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR