|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
24. novembra 2011
Súčasná kontrola ´tajných´ je nulová, treba to zmeniť
Súčasný škandál s odpočúvaním novinárov zvyšuje naliehavosť potreby zlepšiť a zvýšiť kontrolu činnosti tajných služieb, myslí si expert na bezpečnostné otázky Milan Žitný. ...
Zdieľať
BRATISLAVA 24. novembra (WEBNOVINY) - Súčasný škandál s odpočúvaním novinárov zvyšuje naliehavosť potreby zlepšiť a zvýšiť kontrolu činnosti tajných služieb, myslí si expert na bezpečnostné otázky Milan Žitný.
Za krok správnym smerom považuje pripravený návrh novely zákona o ochrane pred odpočúvaním z dielne šéfa branno-bezpečnostného výboru parlamentu Martina Fedora a ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej. Ten by mal zvýšiť kompetencie výboru pri kontrole použitia informačno-technických prostriedkov a zlepšiť informovanosť ľudí o využití týchto prostriedkov. Žitný však po prevalení kauzy s odpočúvaním novinárov považuje návrh za slabú náplasť.
Podľa jeho názoru by mala byť zákonom zriadená samostatná a nezávislá inštitúcia, ktorá by mala oprávnenie kontrolovať všetky tajné služby. "Mali by mať oprávnenie vstupovať aj do živých zväzkov," tvrdí Žitný, podľa ktorého by za takýchto okolností už aj v tajných službách rátali s možnosťou, že im aktuálne prípady môže niekto skontrolovať. To nie je možné pri súčasnom modeli kontroly.
Kontrola a stranícke záujmy
Dnes je kontrola na jednej strane exekutívna, ktorú robí v prípade SIS predseda Bezpečnostnej rady SR, teda premiér, v prípade vojenských tajných služieb minister obrany a u ďalších zložiek, ktoré môžu používať informačno-technické prostriedky (Colný kriminálny úrad, Zbor väzenskej a justičnej stráže, kriminalistická operatíva PZ SR a podobne) šéfovia týchto inštitúcií.
Okrem toho existuje kontrola na parlamentnej úrovni v podobe osobitných kontrolných výborov. Tie sú však samostatne zriadené len pre SIS a vojenské spravodajstvo. Žitný upozorňuje aj na ďalšiu okolnosť tejto parlamentnej kontroly. "Parlament je predsa len prostredím politických strán," konštatuje. Strany majú svoje stranícke záujmy, takže takáto kontrola nie je nezávislá.
Skupina nezávislých expertov
Zo spomínaných dôvodov by bolo podľa Žitného lepšie, keby tajné služby kontrolovala samostatná inštitúcia, v ktorej by pôsobili nezávislí experti s vysokým odborným aj morálnym kreditom. "Nechcem počuť námietku, že tu takých nemáme, lebo potom sa o zvyšovaní kontroly nemusíme ani baviť," hovorí Žitný. Ako príklad ľudí, ktorí by v takejto kontrolnej inštitúcii mohli pôsobiť, uvádza bývalých vyslúžených sudcov.
Podľa neho je principiálnou chybou, že ak príslušník tajnej služby v súčasnosti zistí nejakú nekalú činnosť v tejto inštitúcii, nemôže ju ísť nikam oznámiť. "Porušil by služobné tajomstvo a mohli by ho prepustiť bez nároku na výsluhové náležitosti," upozornil Žitný. Pripomína, že na Slovensku sa po každej kauze s odpočúvaním urobí len malá legislatívna zmena, tak to bolo aj v roku 2003 po prípade objavenia nahrávky vtedajšieho predsedu strany Pavla Ruska s redaktorom denníka Sme. Po tejto udalosti bol prijatý zákon o odpočúvaní, ktorý je však podľa Žitného len formálny.
Nulová kontrola tajných služieb
Ďalší bezpečnostný expert Ladislav Polka si myslí, že o súčasnej kontrole tajných služieb treba s poľutovaním povedať, že je takmer nulová alebo len symbolická. "Majú k dispozícii len výročné správy riaditeľov služieb, v ktorých sa uvádzajú len neoveriteľné číselné údaje, napríklad o počte uskutočnených odpočúvaní a iných úkonov," uviedol Polka.
Rovnako ako Žitný zastáva názor, že by mal vzniknúť samostatný osobitný úrad na kontrolu tajných služieb. Mali by v ňom pôsobiť erudovaní profesionáli. "Či by boli menovaní parlamentom, prezidentom, vládou alebo spoločne týmito ústavnými činiteľmi a inštitúcii, to je už na zvážení," konštatoval Polka.
Podľa jeho slov sa môže Slovensko inšpirovať modelom kontroly tajných služieb v rôznych zahraničných krajinách. Upozorňuje napríklad na holandský model tzv. rady troch. Do nej zvyčajne menujú osobnosti spoločenského, najmä právnického života. V USA zas majú model kontrolných výborov senátu. Senátori tam zvyčajne pôsobia viacero období, takže sú už v oblasti kontroly služieb erudovaní a majú aj profesionálne tímy poradcov. V Maďarsku tiež funguje výbor na kontrolu odpočúvaní, v Českej republike zas pripravujú novú funkciu generálneho inšpektora ozbrojených síl a zborov.
Za krok správnym smerom považuje pripravený návrh novely zákona o ochrane pred odpočúvaním z dielne šéfa branno-bezpečnostného výboru parlamentu Martina Fedora a ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej. Ten by mal zvýšiť kompetencie výboru pri kontrole použitia informačno-technických prostriedkov a zlepšiť informovanosť ľudí o využití týchto prostriedkov. Žitný však po prevalení kauzy s odpočúvaním novinárov považuje návrh za slabú náplasť.
Podľa jeho názoru by mala byť zákonom zriadená samostatná a nezávislá inštitúcia, ktorá by mala oprávnenie kontrolovať všetky tajné služby. "Mali by mať oprávnenie vstupovať aj do živých zväzkov," tvrdí Žitný, podľa ktorého by za takýchto okolností už aj v tajných službách rátali s možnosťou, že im aktuálne prípady môže niekto skontrolovať. To nie je možné pri súčasnom modeli kontroly.
Kontrola a stranícke záujmy
Dnes je kontrola na jednej strane exekutívna, ktorú robí v prípade SIS predseda Bezpečnostnej rady SR, teda premiér, v prípade vojenských tajných služieb minister obrany a u ďalších zložiek, ktoré môžu používať informačno-technické prostriedky (Colný kriminálny úrad, Zbor väzenskej a justičnej stráže, kriminalistická operatíva PZ SR a podobne) šéfovia týchto inštitúcií.
Okrem toho existuje kontrola na parlamentnej úrovni v podobe osobitných kontrolných výborov. Tie sú však samostatne zriadené len pre SIS a vojenské spravodajstvo. Žitný upozorňuje aj na ďalšiu okolnosť tejto parlamentnej kontroly. "Parlament je predsa len prostredím politických strán," konštatuje. Strany majú svoje stranícke záujmy, takže takáto kontrola nie je nezávislá.
Skupina nezávislých expertov
Zo spomínaných dôvodov by bolo podľa Žitného lepšie, keby tajné služby kontrolovala samostatná inštitúcia, v ktorej by pôsobili nezávislí experti s vysokým odborným aj morálnym kreditom. "Nechcem počuť námietku, že tu takých nemáme, lebo potom sa o zvyšovaní kontroly nemusíme ani baviť," hovorí Žitný. Ako príklad ľudí, ktorí by v takejto kontrolnej inštitúcii mohli pôsobiť, uvádza bývalých vyslúžených sudcov.
Podľa neho je principiálnou chybou, že ak príslušník tajnej služby v súčasnosti zistí nejakú nekalú činnosť v tejto inštitúcii, nemôže ju ísť nikam oznámiť. "Porušil by služobné tajomstvo a mohli by ho prepustiť bez nároku na výsluhové náležitosti," upozornil Žitný. Pripomína, že na Slovensku sa po každej kauze s odpočúvaním urobí len malá legislatívna zmena, tak to bolo aj v roku 2003 po prípade objavenia nahrávky vtedajšieho predsedu strany Pavla Ruska s redaktorom denníka Sme. Po tejto udalosti bol prijatý zákon o odpočúvaní, ktorý je však podľa Žitného len formálny.
Nulová kontrola tajných služieb
Ďalší bezpečnostný expert Ladislav Polka si myslí, že o súčasnej kontrole tajných služieb treba s poľutovaním povedať, že je takmer nulová alebo len symbolická. "Majú k dispozícii len výročné správy riaditeľov služieb, v ktorých sa uvádzajú len neoveriteľné číselné údaje, napríklad o počte uskutočnených odpočúvaní a iných úkonov," uviedol Polka.
Rovnako ako Žitný zastáva názor, že by mal vzniknúť samostatný osobitný úrad na kontrolu tajných služieb. Mali by v ňom pôsobiť erudovaní profesionáli. "Či by boli menovaní parlamentom, prezidentom, vládou alebo spoločne týmito ústavnými činiteľmi a inštitúcii, to je už na zvážení," konštatoval Polka.
Podľa jeho slov sa môže Slovensko inšpirovať modelom kontroly tajných služieb v rôznych zahraničných krajinách. Upozorňuje napríklad na holandský model tzv. rady troch. Do nej zvyčajne menujú osobnosti spoločenského, najmä právnického života. V USA zas majú model kontrolných výborov senátu. Senátori tam zvyčajne pôsobia viacero období, takže sú už v oblasti kontroly služieb erudovaní a majú aj profesionálne tímy poradcov. V Maďarsku tiež funguje výbor na kontrolu odpočúvaní, v Českej republike zas pripravujú novú funkciu generálneho inšpektora ozbrojených síl a zborov.
Súvisiace články:
Odvolaný Galko vytlačí z parlamentu poslanca Suju (24. 11. 2011)
Politici volajú po kontrole tajných služieb (24. 11. 2011)
Na internet unikli prepisy rozhovorov novinárky s Robom (23. 11. 2011)
SaS sa nechce vzdať vplyvu na ministerstvo obrany (23. 11. 2011)
Kauze odpočúvanie sa venuje Trnkov tím (23. 11. 2011)
Premiérka mi nedala šancu brániť sa, povedal Galko (23. 11. 2011)
Riaditeľ tajných by mal odísť, myslí si kontrolný výbor VOS (23. 11. 2011)
V akcii Dáma sledovali agenti aj premiérku Ivetu Radičovú (23. 11. 2011)
Ľubomír Galko už nie je ministrom, prezident ho odvolal (23. 11. 2011)
Novinárov odpočúvali aj za vlády Roberta Fica (23. 11. 2011)